Sledujem oblaky. Krasa. V poslednom case som si na to zvykol. Sledovat prenadhernu suhru oblakov z hnusneho kupe vlaku.

Su nadherne. Uplne tmavosede, priam az cierne, obrovske more, ktore je striedavo doplnane bozsky bielymi kusmi. Pripomina mi to ludi.

Vravi sa, ze ludia nie su len cierny alebo biely. Su vacsinou sedi. Presne ako obloha ktoru sledujem. Je viac tmavoseda... Kde-tu je niekto bledsi. V pozadi, tam kde chybaju akekolvek oblaky je bledomodrucke nebo.

Ludia su sedi. Zvacsa viac do tmava. Ale je par ludi, ktori su az cierny. Nastastie existuju aj krasny, biely ludia.

A vsetko je to v podstate jedno, lebo ziaden oblak si neuvedomuje ze realita je vlastne bledomodrucka.