prave ma napadlo podobenstvo ako nejakeho pobozneho dochodcu, hmm fakt by som si to mal zapisat. ze jezis urcite nemohol citit vobec nic ked ho pribijali na kriz (obraz nadcasoveho vyznamu!) a mne sa zda ze presne tak to byva ked bolest prekroci urcite hranice (premietnutie do subjektivnej rovine). ach predsa len nie som tak hlupy, ach predsa len som.



mam zase dni kedy sa citim vyprahnuto a prazdno ako pust, dni kedy sa mi zda ze vsetko cim som sa kedy skusal zaplnit bola len prazdnota so snivanymi obrysmi ale rovnako bez obsahu, ako keby som pisal do prazdneho dennika citronovou stavou. aspon uz teraz bezpecne (ano rovnako -bezpecne- ako kedykolvek a hocico pred tym) viem ze ho chcem aj ked ho este nepoznam, ze mozno on bude tym ohnom: neviditelne pismo na strankach zhnedne a mozno uz konecne nieco pochopim.



ked je clovek prilis sam nie je to prilis dobre na hlavicku, ked je s ludmi je to este horsie, chora je hlavicka, miluje slovicka...