Je mi tak krasne az mam z toho strach, niekde v hlbke, zovrie mi zaludok a ja viem, ze nic netrva vecne. Nastastie? Odsudenec na nostalgiu? Ak ano nevadi. Asi si onedlho zbalim kufre a odidem : male primorske mestecko na konci sezony, dom s obrovskou terasou v zalive, cerstve ovocie, cerstvy vietor a myslienky. Plavem, voda obkresluje moje telo. Unasat sa vlnami, rozpravat sa s rybami, koketovat s morskymi vlkmi. Tato musla je krajsia ako ja. Nakoniec sa ponorim......