V súčasnosti sa rozsah vedeckých poznatkov zdvojnásobuje každých pä? rokov. Zväčšujú sa rozdiely medzi priemyselne vyspelými štátmi a menej vyspelými štátmi. Ľudstvo v súčasnosti vytvára obrovský vražedný potenciál, ktorý stačí na nezmyselné niekoľkonásobné definitívne zničenie všetkého živého na planéte. Napríklad rozvoj automobilizmu a využitie syntetických materiálov, biotechnológii i génového inžinierstva. Následky využívania niektorých objavov sú často nepredvídateľné. Preto v nebývalej miere vzrastá zodpovednos? za ochranu ohrozeného životného prostredia.





Pravidlá medzinárodného hospodárskeho poriadku určovali a určujú najbohatšie krajiny. Odvolávajú sa na pravidlá trhového hospodárstva a volnej sú?aže. Väčšinu zdrojov využíva priemyselný Sever. Bohatý Sever by mal pomôc? ľuďom z rozvojových krajín - z chudobnejšieho Juhu. Cesta ďalšieho ekonomického rastu spojená s konzumným spôsobom života je teda neprípustná.





Preto sa čoraz častejšie presadzuje koncepcia trvalo udržateľného života. Nie sme pánmi prírody, sme len jej správcami. Stojíme však pred potrebou vytvori? nový typ globálnej spoločnosti. Pritom náš svet zmietajú hlboké rozdiely medzi chudobnými a bohatými. Stretávame sa s diskrimináciou, chýba vzájomne porozumenie. Zarážajúca je nerovnováha medzi slobodou a disciplínou, medzi právami a povinnos?ami, výhodami a zodpovednos?ou jednotlivca v spoločnosti.





Mnohé s týchto chorôb ľudstva nie sú nové, ale to čo z nich robí celosvetový problém, je ich globálny rozmer. Privies? národy na cestu trvalo udržateľného života a rozvoja vyžaduje hľada? nové morálne princípy. Napríklad vnútorný vývoj každého jednotlivca a väčšie uplatňovanie princípu dobrovoľnej skromnosti. Naším cieľom by mala by? sloboda, ľudské práva spojené zo zodpovednos?ou, uspokojivý rodinný život, rovnoprávnos? mužov a žien, rešpektovanie každej rasy, tolerancia, hľadanie pravdy a najmä úcta k všetkému životu, prírode a mieru.





Spoločnos? nám dáva na výber:





buď /

/ alebo





... ale kde je zlatá stredná cesta?