1. 10. 2002 - Utorok

V chladnych a dazdivych dnoch je nasa oranzova trieda slnecnym pristavom plnym hrejiveho tepla a priatelskej atmosfery. Na hodine slovenciny sa stal mensi incident. Spadla tabula, a ja som zistila, ze pri malovani triedy sa nezabudlo ani na steny, ktore normalne nie je vidno. Tabula sice spadla, ale urcite zato nemohla pani profesorka Chrustova, ktora s nou sice naraba spravne, ale dnes s... ehm, vacsou razanciou. Na obede som opat stretla pani profesorku francuzstiny, ktora detailne skumala jedlo na svojom tanieri. Nevyzerala spokojne. Ja teda neviem, na co sa stazuje. Nemyslim, ze z jedalne ide smrad, ani si nemyslim, ze by jedlo, ktore nam s laskou serviruju kucharky, bolo zdravotne zavadne. Tak ma napada, ze pani francuzstinarka sa nikdy neusmieva.

Neskor ma pri zborovni zastavil predseda ziackej rady Michal, ktory posobil nesmierne spokojne. Na tvári mu ziaril usmev. Blysol na mna zubami a povedal: "Nasiel som... niekoho...," vyznamne sa odmlcal, "kto nam velmi vyhodne zaisti tie lavicky do atria". Potom Michal odisiel a nepozdravil pana profesora matematiky, ktory opustene stal pri zborovni. Z kancelarie riaditela sa na chvilu vystrcila hlava pani zastupkyne. Podozrievavym pohladom si premerala vyprazdnujucu sa chodbu a zavrela za sebou dvere. Padla na mna neurcita tiesen, tak som radsej odisla.