 |
|
| node: | RC5-72 (zaloha clanku) |
| template: | 4 |
| parent: | blogs |
| owner: | smea |
| viewed by: | |
| created: | 27.06.2003 - 13:15:31 |
| updated: | |
|
cwbe coordinatez: 101 63535 21 27824 ABSOLUT KYBERIA |
| permissions | |
| you: | r, |
| system: | public |
| net: | yes |
total descendants::5
total children::4
RC5-72 team ... alebo ako je to vlastne s FEROM TARABOM ?
Aha Fero Taraba! ... Zbadal som ho, hned ako sa mi vynoril spoza zakruty z ktorej,
som sa pomalym vychadzkovym krokom blizil smerom ku nemu. Sedel na tazkopadnej
lavicke ake uz byvaju pobliz malych zeleznicnych staniciek, kde vas okrem toho,
ze dostanete upal moze pohryzt aj nejaky tulavy pes. Bola to stanica trosku na
okrajimesta mimo ludi, nedaleky les sa snazil presumiet este zvysky hukotu
mesta a aut z dialnice tecucej obdalec. Vsade naskladane same kopy dreva, ktore
cakali na odvoz. Ucupena stanicka sa vsak medzi nimi predsa len nestracala a
okoloiducich stale prekvapovala svojim carom, ake uz take stanicky obycajne mavaju.
Fero tam sedel, trosku prehnuty, v ruke omielal nejake drievko a zahladeny do zeme
si nieco somral. Prisiel som ku nemu. Predsa len poznali sme sa niekolko rokov
a aj ked vyzeral, ze je dost nesvoj, myslel som, ze na mna zareaguje. Zbadal tien,
ktory sa ku nemu priblizil. No hlavu zdvihol az po chvili. Zadival sa proti slnku
neritomnymi ocami. Nespoznal ma ... je to mozne ? Chudak musel si toho v
poslednom case vela vytrpiet. Bolo vidno, ze sa o seba uz tolko nestara ako za
onych cias, ked sme este spolu pri pive lamentovali, ze kde su tie zeny, ktore by
nas chceli. Ved sme neboli ani skaredi a ani hlupi. Nechal som ho tak. Evidentne
bol z niecoho nervozny a to drievko co mal v rukach uz uplne rozmrvil. Pod nohami
sa mu vytvorila dost velka kopka, ktoru som z daleka nevidel. Trosku som vzdychol
a dal sa na odchod ked, sa nie velmi daleko rozozvucala pistala bliziaceho sa rusna.
Fero akoby ozil a uz aj vytahoval spoza lavicky obrovsky kufor, ktory som si dovtedy
vobec nevsimol. Zbadal som na jeho tvari akoby vytazny usmev a uz aj naskakoval
do este mierne sa pohybujuceho vlaku. Musel mat naponahlo. Dral sa dnu s tym
obrovskym kufriskom dokonca pomedzi ludi co xceli vystupit. Tvaril sa tak odhodlane,
ze si nezlizol ani jednu nadavku, nie to este zaucho od nejakeho prekvapeneho
cestujuceho. Cez okienko som videl, ze sa konecne dostal na vyhliadnute miesto
a spokojne sa usadil. Presne v tej istej chvili som sa v medzere medzi vagonmi
zadival na cesticku, ktorou som prikracal aj ja. Rutil sa po nej preplneny zeleny
ziguliak . Ked sa vlak zacal hybat na odchod, ziguliak akurat z druhej strany
zaflekoval, zvrtlo ho bokom a zo vsetkych dveri povyskakovalo pat ale poriadne
nastartovanych velmi peknych zien. Cela situacia vyzerala zaujimavo. Niekto by
povedal, ze bola fotogenicka no kazdopadne posobila grotesksne a pritiahla nie len
moju pozornost. Pozrel som na Fera, ktory na ziguliak vyplestil oci a v momente
zbledol. No ked si uvedomil, ze vlak je uz vlastne v pohybe, farba sa mu vratila. Ba
zacal veselo poskakovat a otvoril okno, aby sa este provokativne s usmevom vyklonil
a zakyval na rozlucku. Posledny vagon konecne prestal clonit moj vyhlad na ne a tak
sa mi naskytol obraz, v ktorom vsetkych pat zien nazlostene poskakovalo, niektora aj
ukazala evidentne na Fera zname gesto aby si ho strcil. Ina sa este trosku rozbehla,
no nakoniec buchla kabelkou o zem a kopla do prachu smerom za odchadzajucim
vlakom. Jedna dokonca bezmocne klesla na pod suknou odhalene pekne kolena
a usedavo sa rozzvlykala. Vlak pomaly zmizol za stromami. Zeny este chvilu
bezradne postavali okolo auta no pozvolne sa podvihali a zmizli so ziguliakom za
znamou zakrutou.
Ostal som tam uz len ja, stanica a moje odhodlanie ... tak si to teda skusim ....
!!! KED NECHCETE SKONCIT AKO FERO, NEPRIDAVAJTE SA !!!
/id/63986&nocache=1056707676
Aha Fero Taraba! ... Zbadal som ho, hned ako sa mi vynoril spoza zakruty z ktorej,
som sa pomalym vychadzkovym krokom blizil smerom ku nemu. Sedel na tazkopadnej
lavicke ake uz byvaju pobliz malych zeleznicnych staniciek, kde vas okrem toho,
ze dostanete upal moze pohryzt aj nejaky tulavy pes. Bola to stanica trosku na
okrajimesta mimo ludi, nedaleky les sa snazil presumiet este zvysky hukotu
mesta a aut z dialnice tecucej obdalec. Vsade naskladane same kopy dreva, ktore
cakali na odvoz. Ucupena stanicka sa vsak medzi nimi predsa len nestracala a
okoloiducich stale prekvapovala svojim carom, ake uz take stanicky obycajne mavaju.
Fero tam sedel, trosku prehnuty, v ruke omielal nejake drievko a zahladeny do zeme
si nieco somral. Prisiel som ku nemu. Predsa len poznali sme sa niekolko rokov
a aj ked vyzeral, ze je dost nesvoj, myslel som, ze na mna zareaguje. Zbadal tien,
ktory sa ku nemu priblizil. No hlavu zdvihol az po chvili. Zadival sa proti slnku
neritomnymi ocami. Nespoznal ma ... je to mozne ? Chudak musel si toho v
poslednom case vela vytrpiet. Bolo vidno, ze sa o seba uz tolko nestara ako za
onych cias, ked sme este spolu pri pive lamentovali, ze kde su tie zeny, ktore by
nas chceli. Ved sme neboli ani skaredi a ani hlupi. Nechal som ho tak. Evidentne
bol z niecoho nervozny a to drievko co mal v rukach uz uplne rozmrvil. Pod nohami
sa mu vytvorila dost velka kopka, ktoru som z daleka nevidel. Trosku som vzdychol
a dal sa na odchod ked, sa nie velmi daleko rozozvucala pistala bliziaceho sa rusna.
Fero akoby ozil a uz aj vytahoval spoza lavicky obrovsky kufor, ktory som si dovtedy
vobec nevsimol. Zbadal som na jeho tvari akoby vytazny usmev a uz aj naskakoval
do este mierne sa pohybujuceho vlaku. Musel mat naponahlo. Dral sa dnu s tym
obrovskym kufriskom dokonca pomedzi ludi co xceli vystupit. Tvaril sa tak odhodlane,
ze si nezlizol ani jednu nadavku, nie to este zaucho od nejakeho prekvapeneho
cestujuceho. Cez okienko som videl, ze sa konecne dostal na vyhliadnute miesto
a spokojne sa usadil. Presne v tej istej chvili som sa v medzere medzi vagonmi
zadival na cesticku, ktorou som prikracal aj ja. Rutil sa po nej preplneny zeleny
ziguliak . Ked sa vlak zacal hybat na odchod, ziguliak akurat z druhej strany
zaflekoval, zvrtlo ho bokom a zo vsetkych dveri povyskakovalo pat ale poriadne
nastartovanych velmi peknych zien. Cela situacia vyzerala zaujimavo. Niekto by
povedal, ze bola fotogenicka no kazdopadne posobila grotesksne a pritiahla nie len
moju pozornost. Pozrel som na Fera, ktory na ziguliak vyplestil oci a v momente
zbledol. No ked si uvedomil, ze vlak je uz vlastne v pohybe, farba sa mu vratila. Ba
zacal veselo poskakovat a otvoril okno, aby sa este provokativne s usmevom vyklonil
a zakyval na rozlucku. Posledny vagon konecne prestal clonit moj vyhlad na ne a tak
sa mi naskytol obraz, v ktorom vsetkych pat zien nazlostene poskakovalo, niektora aj
ukazala evidentne na Fera zname gesto aby si ho strcil. Ina sa este trosku rozbehla,
no nakoniec buchla kabelkou o zem a kopla do prachu smerom za odchadzajucim
vlakom. Jedna dokonca bezmocne klesla na pod suknou odhalene pekne kolena
a usedavo sa rozzvlykala. Vlak pomaly zmizol za stromami. Zeny este chvilu
bezradne postavali okolo auta no pozvolne sa podvihali a zmizli so ziguliakom za
znamou zakrutou.
Ostal som tam uz len ja, stanica a moje odhodlanie ... tak si to teda skusim ....
!!! KED NECHCETE SKONCIT AKO FERO, NEPRIDAVAJTE SA !!!
/id/63986&nocache=1056707676