Zastal aj strom

Listy ostali v smere posledneho vetra

Neprirodzene

Vo vzduchu, ktory sa uz nemeni



Slnko svieti ale nevyzaruje

Luce sa rozpadaju do liniek svojho spektra

Farba sa rozklada

Da sa ich dotknut podla dlzky



Nie je uz vidiet ludi

Lebo neabsorbuju svetlo, ktore umozni ten odraz zraku

Zivi sa uz nevidia

Len vzajomne ak si odovzdaju dotyk na miestach, kde tusia vlastnu blizkost



Nikto neumiera, vsetko sa zastavuje pri plnom zivote

Na koncekoch prstov toci sa chlad

Jemnym vlhkom studenej vody

Co este je



Co este je?

Strnuly pocit nekonecna na mieste

Kde navstivila svoj svet hviezda

Zvnutra svojej podstaty

Nie zvonku svojho rozdavania

Prisla sa len pozriet

Presla vsetkym a vsade



Neobisla nic, vsetko stihla kym to spalo

Dotkla sa vsetkeho zlahka a nik jej nestal v ceste



Vratila sa spat do svojej formy

Slnko co ustrnulo rozbushilo svoje srdce

Zmizli farby a kompletne spektrum skoncilo bielou

Prekvapenia uz boli ale len tu dole



Prisla medzi nas hoci jej obal stal na oblohe

Prisla k nam, hoci tu nebola

Prisla a presla sa miestom svojej priazne

Povedala tichym chladom:



" Som tu a teraz, svietim teplom, hoci vnutri mam tmu."



Jej dom jej hrad

Jej obloha nas chlad

Jej dobro a nasha samozrejmost

Mam ju rad na vsetkych jej miestach

Vo vsetkych jej podobach a zivote jej celku



Ked pride bude tu

Ked nie, tak budem tu ja

Len



Tak ako ona ked prisla sama pozriet sa mi do dushe

Preto ju mam rad.