Moja cesta bola trocha komplikovana, nestihol som 208cku, a tak som sa pokusil o obchvat s 207ckou. A aj mi to vyslo, i ked ta 208cka nemusela byt ta, ktora mi usla. Nastupil som a hned som vedel, ze sa nieco deje. Mrk vpravo, mrk vlavo, ano tu. Sedela hned pri dverach, moja minulorocna anonymna platonicka laska. Strnulo sa pozerala von oknom, oka, hrajeme to opat.



Mame nove zviera v domacnosti (+ jeho samozvanych kamaratov, blch). Prislo 10dnove maca, najdene na ulici. Opat som sa presvedcil, ze co zive chlpate prekroci nas prah, tak to uz u nas zostane. Jeho identita este nie je ista, ja bojujem za Manfreda, zbytok rodiny za Murka. Je to maly zazrak, uz ma 350g, ked citit jeho tlkot srdca, ked ho drzim pri cucani z flase, tie este neohrabane pohyby, modre oci.



Chcem migrovat, opustit virtualnu realitu, je na nic, je na nic v porovnani s realitou realitou. Chcem prec, je mi zle z tej anonymity a z tej iluzie spojenej s nou.