Ach jaj som tak zalubena.

Je taky cisty, taky nesmely...

V jeho ociach taky ostych a cistota, v jeho vreckach tak malo a tolka prazdnota. Sme ako dva ostrovceky v sirom svete, potopenom zlobou nasich bozstiev.

Nic nas nikdy nerozdeli, lebo ja verim v neho a on nema inu moznost len milovat ma nadosmrti.

Je to vecne puto predurcene osudom nasich davnych nadeji.

Davam mu vsetko a dufam, ze on spozna ze je to len jeho...lebo o tych ostatnych nema ani potuchy.

Ano bude prvy, dam mu ten zazitok jemu tak vlastny a v kutiku srdca, po celu jeho mladost tak ocakavany. Dam mu zenskost a blizkost nezneho tela, dam mu zavislost a tuzbu po teple mojho vnutra. Chlad nahlych a jemnych bozkov, co prinesu mu mraz na chrbatiku a sucho v ustockach, co spulia na mna nesmele slova vecnej lasky.

Oooo, je mi tak oddany, ze mozem s nim cokolvek spravit a on s vdacnostou a vernostou stalou, bude velebit ma az ku koncu sveta.

On, ktory veri, ze stretlo ho stastie.

On, ktory jediny cakal tak dlho.



Oooo, kolko blaha som rozhodnuta mu poskytnut, co zmeni jeho svet. Postavi ho na nohy a on stane sa vernym a jedinym platcom tohto daru.

On milacik mojho sucasneho sveta, inspiracia svetla mojho dna.

Nevinny cisty mily, s nohavicou a ostatnym lyrickym folkovym vlasatym kliche.

On, ktory nikdy neuveri, ze aj Honza Nedved ma 16rocnu frajerku.



On, co jediny nenecha sa zlakat mamonom stedrych dni, co zaplatia tu zadlzenu dieru na dusi a prienesu mu potesenie z dostatku a blaha.

On jediny, co nezisti, ze vela veci da sa kupit a bude nadovsetko chciet po kazdy rok pristavit jedno alebo dve poschodia pre moju malu jednoduchu dusicku.

Ooooo milujem ho nadovsetko, podlieha mi s takym usilim, ze boji sa ma co len dotknut. Boji sa mi pozriet do oci, pretoze jeho anjelske myslienky, mohla by som pokladat za ciastocne hriesne a okamzite sa ho vzdat vo viere v nadej a zufani po nekonecnom stasti.



Verim aj v Boha, lebo mi ho poslal na Zem, len mne, hoci som sa nikdy nemodlila.

O tak rada, by som si tohto chlapca uchovala v tejto sekunde nasho casu a nikdy nepustila, co len o krocik dalej.

Milovala sa s nim jemu neznamym a stale novym sposobom.

Mala na pamati, ze denne budem mu prinasat cosi nove a nepoznane.

Ze nasich spolocnych 38 rokov, co prinasa nasich vzajomnych sladkych devätnast, je nadovsetko vela a od chvile nasho zblizenia, kedy som mu nedala po cele 4 dni nasej prvej samoty, sa uvedomil a zacal si vazit kazdu sekundu ci piad mojho tela, ktore teraz prinasam len jemu.



Milujem Ta moja mila nova obet a zo srdca si zelam, by nikdy si nespoznal, co prinasa zly svet tym uspesnym.

By navzdy si chcel zostat chudobny a moj, v nasom malom bytiku v podkrovi, odkial niesla by holubicka stastia nasich malych vysnivanych este chudobnejsich potomkov.



Tak rada, by som s Tebou zostala moj mily. Aj v ten nas dalsi buduci zivot. Velmi by som chcela aby sme sa znovu stali ludmi... a nie ako vcera, ked sa mi zdalo, ze ja budem panna Orleanska s mecom hrdo vzpriamenym nad hlavou padlych muzov a Ty nestanes sa prasatom, co mu smrdi kosela kazdy jeden krat kedy pride domov krrrkajuc a tapkajuc ma po zadku, kedy ja sa krutim zo samej lasky okolo zapareneho sporaka, aby som Ti pripravila povinnu veceru uprostred vrestiacich deti, co nevideli Ta cely pracovny tyzden.



Oooo a ten Tvoj psiiik, co bravali sme ho do lesa, je taky mily, ze hryzie len vtedy ked si chcem sadnut aspon na zadne sedadlo nasho velkeho Mercedesu, kde na prednom sedadle lezi Tvoj krasny notebook a v kufri mlatia sa nase nebojacne deti, kym nezacnu vrestat, ze kysliku je malo.



Milujem Ta moj nezny buduci ochranca a celou silou mojich davnych sestier Amazoniek, slubujem, ze neujebem Ti hlavu zubatym mecom, ked co len pomyslis na splynutie so zenou rovnakeho pohlavia, ake ja som Ti prvy krat ukazala.



Budes moj krasny maly mily slimacik, co piect pomaly sa bude v jamkach rastlinneho masla.

Polievat Ta budem vinkom, ale len tak trosku opatrne, by nestal si sa alkoholikom Ty hajzel jeden perspektivny.

Naucim Ta tajomstvam vecneho manzelskeho klishe a potom Ta zjem ako modlivka, co potrebuje nasytit dalsich 5000 novych vajicok svojho tela iniciovaneho milionom pavicieho spermatu Tvojho laska moja docasna.

Oooo sta by cierna vdova, co vabi svojho samceka piesnou jeho genetickeho kodu, by po odhryznuti jeho hlavy zazila najrychlejsi vysokofrekvencny postmortalny vykopulovany orgazmus svojej pavucej existencie.

Na cestach po strome, odkial nedovideli sme spolu dalej.

Po chvilkach stastiach v plaste nasej vcelej bunky, milujem Ta a navzdy budem, lebo inak nebudes ani Ty.



Syr Koliba nahradi nam trojposchodovy dom na Kolibe, kde uz aj tak nie je miesto a otacaju sa tam hepatitidu prinasajuce klieste a besne lisky.

Nasa zakazana a obdivovana Koliba,kadial chodia zastupy nahle ztripovanych bratislavcanov a lebo vrestiace kociky prijebanych parov, co nevedia, ze ich dietatko chcelo sa hrat doma s krasnymi novymi kockami, nepoznaju nic ine, len cestu trolejbusom hore k Slamenej bude.



Dame si hotdog nejeden a horcicou potrieme si usta, sta by medom, ktory poznaci nase dalsie cesty.

Milacik vezmi si ma...oblec si zelenu haluzku a venuj mi obrucku zlteho kovu, co pripomenie Ti navzdy, ze len ta prva je ta prava... a ze to nie je ten klamlivy testosteron, co obalamutil Tvoje poddane zmysli, ale ja...Tvoj ferromon polahky transformujuci sa zo zbytkov estrogenu, co zanechal vo mne vecny zial a otazku zmyslu nasho bytia na Zemi.



Laska moja jedina a kratka, sta okamih zablesku vesmirneho luca.

Pod, sadni na lep a hraj pesnicku medoveho motuzu, by zaziarilo Slnko viery pre vsetkych, co zufaju a K!yberiii davaju mudrosti svojich zivotnych cielov vo viere, ze nasvietia cestu tym menej ostrazitym, by cestou mensich nadeji a minimalnych strasti radsej sa dali...skor ako posilneni nahlym nezdarom, silnejsi vpred vyzvou zivot svojim odhodlanim zotali a stali sa tak panom svojho casu, co cely raz v buducnosti venuju svojej ozajstnej laske...co pride bez dlhych reci a obom naraz neocakavane povie:



"Drzte picu kokoti, lebo teraz som nasla ja vas po tych vsetkych scenkach, co ste tu nastvarali. Nazerte sa do sytosti, lebo aj tak vam uz zostava len par desiatok rokov zivota, co vedie len k poznaniu vsetkych strat, co nerozpoznali ste ako mozne vecne vitazstva."



Beriete si ma za dozivotnu lasku dobrovolne?

Ano.

Ano.



No tak teda.