mam pocit ze sa okolo mna nieco toci nieco take ako smrad som v ohrozeni a ked nemam ani kusoc citu pre to ako to je je na case sa navzdavat a poprosit boha o milost sak nech sa mi ulavi aj nemame zachod davam prednost sraniu vonka je to vzrusujuce ale zase strach zastaveny je nepravitelny ale je to len chaos v hlave alebo sa mam opytat zas co je to co ma nuti premyslat nad zlozitou situaciou zajtrajska je to nechut sa vzdat ta tvori nieco ako pamet vcerajska a ta tvori tzv buducnost ale je to mozno len hypoteza ktora hybe svtom pretoze kto sme a co sme vlastne boli ked si to uz nepametame nieje to podstatne to podstatne je v nas a to nas uci a zaroven nuti sa obzriet spet do nedostatku vypadku a talafatku nespravnost vyhodnotenia tychto udajou moze mat za nasledot zakalenia mysle tento problem ale nie je risesitelny takouto formou pretoze sami seba tyrame nedostatkom odvahy a vinu pripisuje vsetkemu mam otcovi dcere to tvori strach toto oduvsenienie pre bitku sami sebe skodime a staci tak malo mali tukes ktory som zazil a som hned