Dnes rano som sedel na brehu potoka ... mestskeho potoka, v ktorom okrem vody, plavaju aj odrhnuta sprcha, koleso z kocika, rozbita ostra flasa, plno neidentifikovatelnych trepotajucich sa veci, droty a ine romanticke veci ... plastikove flase ani nehovoriac.



Dival som sa na taky maly z betonoveho piliera urobeny vodopad a oci mi pritahovali pruzky vody rutiace sa do vodopadovej trmy vrmy ozdobenej

samponovitymi bublinkami, pocitajuc s tym ze jeden z povodcov tych bubliniek moze byt naozaj sampon alebo naky saponat.



Napriek tomu som sa odputal od reality a dival som sa na ten potok ako by

bol bez tychto veci o ktorych som pisal. Nostalgicky som rozmyslal v lone tohto kuska "prirody" ako mozu pstruhy alebo nejake ine ryby, ktore tiahnu hore prudom preskakovat taketo prekazky ? Myslim tie vodopady. Predstavoval som si to v duchu a stale som sa dival. Dokonca mi napadlo, ze ak tam teraz nejake ryby su tak to maju este tazsie, pretoze ak zle dopadnu tak sa mozu zranit o veci ktore by tam nemali plavat.



No vsetko sa v sekunde zmenilo a na vsetky otazky som dostal odpoved ... pretoze este ako mi tie myslienky doznievali v hlave na moj uzas sa nieco zatrblietalo uvidel som rychly pohyb a zrazu z tej riavy vystrelil ako sip maly pstruzik preskocil cely ten panel, ktory tvoril ten akoze vodopad a nadherne dopadol do uz pokojnej vody kde neohrozene ostal plavat na jednom mieste jemne pohybujuc chvostovou plutvou. Tak zase priroda zvitazila. Ale preco prave v tej chvili ?



Neskor ked som sa asi o dve hodiny pozrel na to miesto ... pstruh tam plaval neohrozene dalej, ale bol zahaleny do bieleho oparu ... vlastne cely potok bol zahaleny do bieleho oparu ... pravdepodobne nejakej gazdinke vypustila pracka vodu ... ale inak sa nedialo nic zvlastne ... bolo 11 hodin , teplota vzduchu okolo 27 C, mierne pofukoval vetrik, na dvore naprotivneho domu sa dve deti hrali s loptou a niekde obdalec bolo pocut brechot psa.