mal som dnes rozmyslaci den tak o svete a toto som splodil:

Od hada sa mame stale co ucit ked pozerame na jeho zvliekanie koze.

Je nevyhnutne odhadzovat stare myslienky, nazory, zvyky a niekedy aj partnerov. Naucit sa nexavat veci za sebou je jedna z najtazsix veci v zivote.

Kto sa zbavil starej zataze zarucene sa bude citit lebsie, mladsie.

Tiez verim v to ze choroba na cloveka nepride len tak. Nase telo je iba prostriedkom ako s nami nasa mysel komunikuje a ked nieco nevidime sami musi nam to ukazat.

Az ked spomalime nase kazdodenne pochody az potom sa mozme pozriet na zakladne rany nasho vedomia ktore by si mal xciet nejak riesit. Poranene medziludske vstahy, medzery v nasom systeme hodnot, velke napory straxu, stresu, zatvrdle mozoly s toho ze nevieme odpustat, rany z toho ze sme zabudly davat, a slabu vieru v zivot sam:-(

Tak si myslim ze xripka nepride len tak.

Verim ze spolocnost akotaka a Ja zvlast, (aj TY) ma pred sebov este dlhy vyvoj. Sme totiz hrozne zaneprazneny bytim tu a teraz , nez aby sme sa stali naozaj Bytosti.

Je velmi dvolezite nerobyt krok spet! Ano mali by sme spetne posudzovat svoj zivot to hej, ale nerobyt krok spet! taka otazka z peknej detskej nevynnosti mame ju este?

mozme sa napriklad my este hrat?

Ale hrat sa iba pre zabavu, bez sutazenia bez vytazov a porazenych? Myslim ze tazko:-(



A este nieco mi napadlo ked sa pozeram na dianie vo zvieraciej risi a nase zasahy do nej. Uvedomuje si vobec niekto, ze vyhynutie hociktoreho zvieracieho alebo ineho druhu je nenavratne a je krokom spet a krokom k vyhynutiu ludstva samotneho?