bratislava, pár minút po polnoci s Peckom a Villozim a kedze Mcdonald na Raušianskej uz zatvorili, tak stojime v rade do McDrive-u.

V hlave mi ešte hučia posledné džemy zo skúšobni a rozhodňú? sa je ?ažké. Syrové týždne, camembert v sáčku, McEmentálek, CheeseMac, FishMac, BigMac, ShitMac, malákola, velkákola, strednákola, maléhranky, velkéhranky, strednéhranky, taštička, zmrzka, kečup?

počas komunikácie s našlipanutou obsluhou vedľa nás zaparkuje čierny pežot206, okno sa roluje elektronicky, autorádio stišuje automaticky a s klimatizovaného interiéru sa na nás usmievajú dve mladé a pekné štíhle blondíny.

Villoozi sa okamžite nakláňa k otvorenému oknu a rukou nahmatáva...klaksón. asi na piaty pokus mu to vyšlo a ozve sa velké trúbenie na celé nočné parkovisko. Holky sa len rehocú, koketujú a sem-tam prehodia: "Do šprotu!" Sŕkam si z koly a rozmýšľam, ktorá z nich je krajšia a viac otvorená novým poznaniam:-). Komunikácia prebieha simultánne s obsluhou aj s dvoma babami, ktoré pridali na hlasitosti, autorádio už skúša výkon svojich subwooferov v štýle trance a do toho sa v jednom kuse ozýva "do šprotu" tak často, že to už Peckosss nevydržal a opýtal sa: a čo je to ten šprot?

" Pervitín, piko, poznáš ?, Už tri dni sa mu venujeme a celý ten čas sme nič nejedli, tak by ste nás už mohli pusti? k obsluhe, hi-hi-hi"

"okej" a tak nashledanou, ešte sa letmo pozriem na ŠPZ, a vidím Senec.

Došli sme v kľude domov, cestou som vypil kolu, ale hranolčeky mi chutili ako nejaké červíky a tak som ich venoval chlapcom.