Zdanlivo banalna vec, vyselo tam dlhe roky, ani som si ho poriadne neuvedomoval. A az teraz, ked zavrem dvere a otocim sa, cakam, ze sa v nom uvidim. Ale tam uz na mna pozera len stopa prachu, ktora vzdialene naznacuje, ze tam kedysi daco bolo. Chyba mi, nepotreboval som ho, ale chyba mi. Sedim si na zachode a pozeram do zavretych dveri. Nic viac, nie je tam, nevidim sa, spociatku sa mi to zdalo nechutne, ale zvykol som si. Zvykol som robit pri tom grimasi. Ale muselo ist prec, fotrik sa ho snazil narovnat kladivom, aby nepadlo, a nalomil ho. Teraz uz vyzeralo, ze padne. A tak uz tam nie je, len ten prach a pocit, ze tam nieco chyba.