Zdravim. Uvodom len par slov, lebo sa predsa patri uviest vlastnu tvorbu, nie? Potrebujem to, je to tak, ked pisem, zbavujem sa vlastneho sialenstva. Skratka GLS znamena Gymnazium Ladislava Saru. A teraz k veci. Upozornenie: nie vsetko je fikcia. A to je na celej veci najhorsie.



3.9. 2002 - Utorok

Mily dennicek,

zaciatok skolskeho roka nam priniesol opat nekonecne more radosti, stastia, lasky a novych nadeji na lepsi zivot. Hned pred vchodom do skoly som s otvorenou narucou chcela uvitat nasu pani profesorku triednu Danku, ale sa mi to nepodarilo, lebo bola velmi nervozna, zasa stratila kluce od auta. Moji spoluziaci (ktori sa pravdaze maju navzajom radi a respektuju sa), sa tesili, ze ma vidia a potom niekam odisli. Nemyslim, ze do krcmy, ktoru mame hned pri skole, ale ked sa vratili, boli veseli. Ked sme sa konecne usadili v nasej nanovo vymalovanej triede, z rozhlasu sa ozval zvucny, rozhodny a autoritativny hlas pana riaditela. Zaplavila ma vlna vdacnosti. Ma velky zmysel pre farby, specialne nasu triedu nechal vymalovat optimistickou oranzovou farbou s modrym stropom. Okenne ramy su zelene. Teraz cela trieda posobi ako usmievavy slnecny den. Ked sme si prevzali nove, osemsto stranove ucebnice matematiky, mohli sme ist domov. Moji spoluziaci opat niekam odisli, tak som ich nehladala a sla som do kniznice vratit svoju oblubenu knihu Slepacia polievka pre duse teenagerov. Alebo tinejdzrov. Radsej to pisem po slovensky, lebo si myslim, ze zapadna kultura ma zhubny vplyv na moralku mladeze. Este stastie, ze nikto z nasej triedy, a dovolim si povedat aj skoly, nie je zasiahnuty.