Kazdy novy den znovu a znovu zistujem, ze existuju dobri ludia. Ale takisto zistujem, ze kazdy ma svoje formalne hranice (aj ti najlepsi), a tak sa to cele vlastne akokeby neutralizuje a mne zostava "len" ten pocit stastia.

Tento vikend som cital taku haluznu knizku o imunitnom systeme a prislo mi na rozum take podobenstvo. Rozmyslal som nad tym, preco mi pripada, ze ludia "vyssie vzdelani" su vzdy aj viac introvertni. Akokeby bola z nas v skolach vycucavana nasa priamost, otvorenost, nebojacnost voci novym myslienkam. Tak trochu mi to pripomenulo prave tu spominanu knihu, kde sa vravelo, ze v case hormonalnej prestavby (puberta, tehotenstvo, prechod) tela pohlavne hormony znizuju nasu obrannu schopnost.

A este som zistil, ze som zazil za posledny mesiac peknych par flashbackov, hoci som bol cisty. Dovodom bolo, ako som sa docital, uvolnovanie z tukov pri nahlej pohybovej aktivite:)