Predstavte si jednu vec: .

Bude budúcnosť. Aspoň ešte chvíľku.

Technológie pokročia a akciové trhy popadajú, tak ako sa to deje teraz na WallStreet, lebo je to obchod s ničím...alebo obrazne obchod s hodnotou a cenou.



Podiel fyzickej práce a práce ako zdroja prostriedkov na obživu, dramaticky poklesne.



Geneticky modifikované potraviny rovnako ako výroba prírodne identických látok, zlacní pôdu a zlikviduje isté časti priemyslu a jeho nádväzných odvetví v hospodárstve. Reťazec sa začne rozplietať a priemerných životných podmienok bude stále viac a za stále nižšiu cenu.



Ľudí bude veľa ale práce menej.

Nepríde k rozbíjaniu strojov ako v počiatkoch priemyselnej revolúcie, kvôli skybe chleba aby mohli robotníci pracovať od svitu do mrku, lebo iná možnosť nebola vtedy vidieť.

Nepríde však ani k tomu, že bude možné donekonečna bohatnú? z toho, že iní majú menej.



Práca sa bude neustále viac automatizovať a stroje budú vyrába? obživu, šatstvo a iné blbosti materiálnych závislostí...nie v takej širokej ponuke, ale masovo a veľmi lacno.

Autá budú jazdi? na vodík a v konečnej fáze budú tankovať aj vypúš?a? do vzduchu paru...hoci môže to byť aj ešte inak a autá nahradí čosi iné, avšak rovnako lacné....štandardizovaný dopravný prostriedok bude rovnaký a budú sa pohadzovať po uliciach či iných miestach bez kľúčov či čohokoľvek, skrátka a dobre, keď ho budeš potrebovať vezmeš si a necháš tam, kde ho nepotrebuješ. Možno ich bude potom istá skupina fanatických šoférov zbiera? a pretekárskym spôsobom vracať na základné body veľkých miest...len tak zo zábavy z jazdy.





Ubudne zbytočných budov a kancelárskych objektov či ustanovizní...všetko totiž pôjde z domácich komunikačných prostriedkov a z miesta, kde človek v danej chvíli je.



Tu opustíme detailizovanie budúcnosti a prejdeme k podstate.



.

..

...?

..

.




Kreativita bude to, čo človeka udrží pri živote v základnom dostatku a vysokej hustote iných ľudí na malom fyzickom avšak veľkom duševnom priestore.



Človek nebude kreatívny v procese zarábania peňazí a vo vzťahu k zisku.



Bude však vyžadovať odozvu a obraz svojej aktivity v komunikácii, s často vzdialenými a neznámymi ľuďmi.



Informácie o sebe, svojej aktivite, svojom umení, svojich víziách, fantáziách, zisteniach či objavoch bude šíri?.



Bránou k masovosti šírenia bude malý hodnotový mechanizmus.



Pochvala za to, že nakreslil obrázok, vymyslel hento a tamto, skrátka spravil čosi, čo nemusel.



Ak sa to bude volať k! bude to k!.



Nie ako karma a východné náboženské scénky...čosi ako response, odozva.



Počet odoziev umožní šíriť informácie. Informácie o človeku, ktorý niekde v jednej svojej izbe, má celý svoj svet a hostia k nemu nechodia cez prah jeho dverí.



K! si nebudú ľudia závidieť, veď budú ho získávať z dobrej vôle a z odozvy, ktorá našla akceptora, príjemcu toho, čo dávame do prázdna.



Kto bude k! ignorovať môže aj tak jesť, piť, jazdiť transmitérmi a mať to, čo ktokoľvek. Princíp zisku ako jedinej odmeny nebude, uspokojovanie potrieb bude automatizované.



Nepôjde o nič, len o zhmotnenie snahy a dobrého úmyslu...a prihlásenie sa tých, čo vedia ho rozpoznať a je im dôležitý natoľko, že ho budú chcie? živiť.



Živiť dobrý úmysel vzájomnou podporou.



To je všetko.