Ego a vôľa
Koncepcia ega – psychickej štruktúry sebaidentifikácií, vier, túžob a personifikácií sa uznáva ako základ nášho psychokozmu. Existuje zvláštna pomýlená predstava, že ego je prekážkou magického rozvoja – že ho treba nejak zhodiť alebo zničiť, aby mohol človek „duchovne“ postúpiť. Niekomu sa zdá, že kým „západný rozvoj“ ego buduje, „východné postupy“ smerujú k prekročeniu, transcendencii ega. Veľa sa hovorí o „vyššom ja“, ktoré sa objaví po prekročení ega – to je bežná téma filozofie takzvaného New age. Psyché však nie je statickou entitou a tento druh myslenia „ego versus vyššie ja“ je prežitok racionalistického delenia na myseľ a telo. Pokusy zbaviť sa ega môžu ľahko výustiť do jednostranného rozvoja, živiac tak pocity vlastnej dôležitosti a svätuškárske postoje. Vyhýbanie sa takzvaným „temným“ aspektom ľudských túžob má za následok plytkú karikatúru ľudského potenciálu, fádnosť, ktorá sa bráni vnoreniu do hĺbky duše. Jasnosť mysle, vhľad a zápas sú obalené sladkým povlakom blaženosti.

Pracovať s vlastným egom je započať vnútornú alchýmiu, cieľom ktorej nie je jeho „zničenie“ alebo „prekročenie“, ale pohyb smerom od fixovaného stavu (egocentrického) do stavu premenlivosti (exocentrického), ktorý je schopný neustáleho korigovania a zmeny. Toto sa myslí frázou „nechať ísť“ a rozpustením idey mysle ako niečoho oddeleného od sveta. Ego zostáva bodom „jástva“, ktoré dáva zmysel skúsenosti, obsah duše sa však stáva omnoho prchavejším.

V určitom zmysle je to ego, čo nás ukotvuje v časopriestore – duševný ekvivalent pocitu miesta, pocitu, že zaberáme určitú sadu súradníc. Väčšina našej skúsenosti s realitou je na úrovni predmetov, telies a udalostí, ktoré sa javia byť dočasne oddelené. Sami seba zakúšame ako centrá vôle, vnímania a ega.

V protiklade k egu, vôľa sa vyznačuje vektorovou vlastnosťou, má smer aj veľkosť. Vôla je vlna ku častici ega. Aj keď sa radi považujeme za centrá intencionality, väčšina nášho správania je výsledkom vektorovej rezonancie – šíriace sa vlny, objavujúce sa v našom časopriestorovom vesmíre ako oddelené udalosti a synchrónne skúsenosti. Kľúč k správnemu magickému postoju dáva Crowley vo svojom románe Moonchild:

„… takzvaný šikovný muž, človek s talentom uzavrie svojho génia tým, že stanoví svoju vedomú vôľu ako pozitívnu entitu. Skutočne geniálny muž sa dobrovoľne podriadi, zredukuje sa na negatív a umožní svojmu géniovi aby konal skrze neho, podľa svojej vôle…“

Telemický koncept uskutočnenia pravej vôle si vyžaduje odvíjanie vedomia vôle ako vektorovej kvality. Vôľa uplatňuje organizáciu – poriadok z „chaosu normálneho“ (Austin Osman Spare) a uskutočnenie pravej vôle zahŕňa „poslušnosť vedomiu“ evolučných vzorov, ktoré ovládajú ľudský rozvoj. Vôľa je vlastnosť vynárajúca sa z našej interakcie s celým okolím – nemôže byť izolovaná na akýkoľvek jeden prvok. Vôľa, vnímanie a vedomie – sme v nich ponorení, ako je ryba ponorená vo vode. Sú to vlastnosti vynárajúce sa z celkovej biosféry Gaie.

Toľko teória. Ako sa táto alchýmia dá dosiahnuť? Kľúčovým slovom je integrácia – rozpustenie mysletela, rozdelenia na ducha a hmotu. Vstúp do tanca „bytia teraz“, vnorený do tela Gaie, vovnútri vesmíru. Vôľa na každej úrovni je organizujúci princíp – zvinutá kundalini-šakti vytvára všetky formy. Preto:


- Invokuj často, pociťuje všetky magické akty ako prechod vôle skrze teba
- Venuj sa priebežnej rekonštrukcii svojho psychokozmu, skúmaním vier, túžob a postojov.
- Hľadaj zjednotenie so všetkým, čo si odmietol.
- Praktizuj mágiu, akoby na nej záviselo tvoje holé prežitie!
- Zabudni na všetko, čo ti kto povedal o svete, nepredpokladaj nič a vytvor si vlastnú cestu.
- Jedz viacej šišiek!


celý článok:
http://kyberia.sk/id/2594884