Lietadlo. Na dlho posledné, odnieslo ma na východ. Priebežná nostalgia. Stav kedy si myslíme, že čosi končí.

Pofňukujú baby, týpci mierne podráždení, zamyslení s barličkou v alkohole.

Len tak sa zloži? a pozrie? sa pred seba.



Stretlo ma to.)



Nuž ale toto nebude dlhý denník ako kedysi, keď som mával celistvé myšlienky a ?ah na bránku slovných pohladení a hlbšieho ponoru, s?a by záruky priblíženia sa k brehu.



K tomu brehu pod vodou.



Roky rastiem. So svojimi priateľmi ale aj ľuďmi okolo predmetu obživy. Každý z druhej strany, každý na inom mieste, každý v inej nálade...spolu.

Spolu, kým sa nič nemení. Lenže bod zlomu.



Napísal som, že prídem zas a znova, avšak pracovný program... akosi sa vytrácal. Ošíval som sa...potvrdila to aj mailom...tu:



I am quite excited to hear your secret - but are you sure that you will arrive early on Wednesday? I could meet you at your Slovak Hotel as before, it is fine with me. Please advise. With very best regards, Nataly -----Исходное сообщение-----



Opis osoby:

Ruska, pekná, 28r., dcérku, muža, malý byt, s rodičmi, medzinárodný biznis...bonus, čosi nostalgické v nej, nerada lieta, drží sa pri Zemi, skromná, neočakávajúca ale oceňujúca pozornos? na miestach, kde sa nám cesty pretli, nielen tu.



Sadli sme do záhrady v slnečnom svite...ja starší o dve hodiny, čo vzal mi časový posun.



Formálne darčeky...knižka, vodka, becherovka, obrázok, soška.

Nemuseli by?, ale je to cesta k sebe. Hm, ako vždy len teraz inak.



Nerád napínam, vravím hneď...

"Nataly, dnes a zajtra sa už asi vidíme naposledy. Ja mením prácu a moje cesty pôjdu asi iným smerom. "

Zaleskli sa jej oči, ale vysvetlili sme si to.

Keď nie je, čo poveda? dá sa hovori? aj veľa.

Potom to ubehne a časom sa stratí tichá naliehavos? chvíle.

Prešli sme všetky témy. Osobné, pracovné, medzinárodné, ruské, slovenské, svetové, lokálne, rodinné, súčasné, minulé...budúce nie.

Budúcnos? sme obchádzali...zámerne.



...nemám rád lúčenie. Človek zostane v čase, zavrie skrinku na kľúčik a kľúčik náhodne zmení zúbky ako rubiková kocka štvorčeky farieb. Rozobra?? Zašvindlova??

Vydrža?.



Prestá? to. Uvedomi? si krásu chvíle a prchavos? okamihu.

Nerobi? proti tomu nič.

Vedie? o tom.

Vedie? o tom v tej chvíli.

Posun v myšlienkach...poznanie.



Poznávame, keď hýbeme srdcom.

Nemusí ís? o lásku, možno niečo ako blížnos?.

Miluj blížneho svojho...E.M.Remarque.



Dočasnos? chvíle treba ma? na pamäti, v momente kedy už prebieha.

Ľudia hrajú svoje role, vymýšľajú si ich pre seba.

...a to je dobré.



Niekto formuje seba, iný necháva veciam voľný priebeh.

Ľahkos? a improvizácia v živote je zábavkou určitého času.

...ale aj nebezpečným návykom nema? nič a ži? všetko.



Ži? všetko je v poriadku.

Ale nema? nič znamená neuchováva? prežité.



Prežíva?.

Prežíva? s emóciami alebo prežíva? nažive.



Čím to asi je, že život môže zosta? v nás?

Čím to asi je, že život môže by? prežitý len tak navonok a nič nezostane?

Slobodou.



V tom je ten rozdiel, inak mi to nehrá do denníku.



Rozdiel nie je v poistke a tou je majetok, či stav. Rozdiel je v tom, či zažijeme pohnutia...situácie, ktoré nás postretli a prišli sa rozlúči? s nami.



Zmeny ako sirény.

Sirény, čo ohlasujú poplach, lebo čosi sa už deje.

Ale aj Sirény, ktoré vábia aby ztiahli hľadajúceho kamsi inam...a zahľadili stopy po mieste, na ktorom sa rozhoduje.









Môžme sa vráti?, môžme zosta? na brehu.

Môžme spravi? krok a už nás to po?ahá ďalej.

Kamsi kde, nepokoj a citlivé chvíle poznaní...dávajú tuši? možnosti ďalších zmien.



Ale ide o zmeny?

...to by bolo príliš jednoduché.)