práve som si spomenul, že sa mi s Tebou snívalo....pijavica na mojich perách...tentokrát som teda pod vodou nedýchal...presne si spomínam aj na pohľad...všetko bolo jasné...na prvý pohľad...zvažoval som, či skoči? z okna, nakoniec som sa ale rozhodol uteka?, predsa len to bolo slušná výška, tak som utekal...za mrežou bezpečná zóna, sem už projektil nemôže...za dverami lzrael, krásny výhlad na akúsi stavbu na kopci, z ktorého sa valia jazdci na koňoch...tak opä? utekám, jeden jazdec rovno za mnou...aaa stromy, tu sa schovám...ale našiel ma, koniec...prečo som liezol na ten strom, veď je ledva vyšší ako ja...niečo mi hovorí, rozumiem úplne všetko...odcválal...zvláštny tento lzrael...ale kde si TY?...nedarí sa mi návrat, aj keď viem presne kam...schody hore až k posledným dverám, tajné vysielanie...tak kráčam...predbieha ma muž v uniforme, asi je zle...nenápadne vytiahnem z podprsenky papierik...hm, som teda žena...musím zniči? tú správu, rozhodnem sa zjes? ju...pre istotu...chutí ako žuvačka, presne si už ale nespomínam...aj tak viem, čo v nej je...predsa toho dôstojníka som ubodal ja...ale vtedy som bol muž...chceli to uhra? na otravu uhorkami, alebo také niečo...všetci chcú klama?...ano...a akási žena za mnou zavrela tú mrežu...kde to len bolo?...bolo nebolo...a TY stále nikde...viem presne kto si...teda videl som TA...este som sa TA ale nikdy nedotkol...ale ako si mohla byt potom na mojich perách?...a nedýchal som...pod vodou...ani nad vodou?...snáď si ma neobrala o túto schopnos??...hm, zrejme som neustriehol zlom (seba)klamu...viem kto si...