opatrne vpustam do svojho zivota niekoho, komu raz dovolim, aby bol dolezitejsi. dolezitejsi ako ja/strach. rozlieva sa v mojej dusi, pomaly ju zaplna, ako nejaky elixir stastia a ja viem, ze je to tak spravne (...keby na tom nahodou zalezalo). zvykam si na nove veci, nove pocity, stastie. zvykam si pomaly, tusim sa mu branim. nieco vo mne sa mu brani. nedokazem to vysvetlit.