Autobus pompézne otvoril vstupnú bránu do tepla. Hrubé, páperové vetrovky po sebe šuštia, akoby sa hádali. Koloman má srdce na mieste. Jeho sedadlo je voľné. Paluba sa nakláňa raz na jednu potom na druhú stranu. Podľa toho kam si sadajú pasažieri. Dve puber?áčky za ním rozoberajú stratu panenstva jednej z nich. „...a bola si aj vlhká?“ Na otázku či ju aj urobil, mladšia, neskúsená nedokáže odpoveda?. Autobus sa medzi tým pohol. Koloman však pozorne počúva, pričom sa nemusí veľmi namáha?. Rozhovor je zvukovo prístupný približne polovici autobusu. Staršia, skúsená neskrýva rados? z toho, že už nie jediná v triede. „Uvidíš ako sa ti teraz zmení psychika, do piči, to je super.“ Hlasný násilný smiech preruší na chvíľu pohľad mravokárneho kňaza, sediaceho dve lavice pred devami. „No čo čumíš. Ty úchil. Aj tak si ho vždy po omši honíš. Babka mi to hovorila“ Tento monológ patril samozrejme tej staršej skúsenejšej. Podľa Kolomanovho odhadu mala 16 rokov. Farárik radšej ani nič nepovedal. Vyzeralo to tak, že dievčina trafila do čierneho-/ ako sa hovorí/.

Autobus konečne nabral rýchlos?. Sklá sú nadýchané parou. Dážď sa zintenzívnil o 52,44%. Kolomana opä? upútal pohľad na účes ženy sediacej pred ním. Na krátko ostrihané fialové vlasy s vyležaninou na temene. Táto pä?desiatnička, inokedy vášnivo diskutujúca so spolusediacou, ktorá jej vždy musela drža? miesto, ináč by si vyslúžila nenávistné pohľady počas celej cesty, alebo ohováračskú kampaň po meste, bola tentokrát ticho ako voš. Buď sa zle vyspala, alebo spomínala na svoju defloráciu, ktorá po 40- tich rokoch nadobudla romantický charakter. Koloman k nej poci?uje pravdepodobne podvedomý odpor.

Spoza ranných oblakov prenikli lúče svetla. Atmosféra v prepravnom prostriedku zmenila svoju energetickú podstatu. Nastalo ticho. Dokonca aj šofér zaradil neutrál /vo veľkom detaile/. Ľudia presunuli postupne centrum svojej pozornosti. Obloha gýčovo zružovela. Cez okno bolo vidie? do neba. Nikto však nemal čas zaobera? sa myšlienkami na Boha alebo podobnými nezmyslami. V niektorých pozíciách mohol Koloman cíti? pach trojtýždňového uteráka zaveseného v kúpelni rodičovského bytu. Tento jediný cudzorodý element zabraňoval posádke v dosiahnutí nirvány. Prišlo by to znenazdajky. Človek, ktorý o nej ešte ani nepočul, prinajlepšom si myslí, že je to bývalá americká hudobná skupina, ju zrazu dostane. Bum a je tu. Nirvána. Všetky myšlienky sveta, obsiahnuté v jednej stotine sekundy. Viete si predstavi? ten šok Slováka z osvietenia? A nie to ešte štyridsiatich troch ľudí z autobusu medzimestského dopravného spojenia. Ešte že tam bol ten pach uteráka.

Dievčatá boli napriek všetkým týmto udalostiam zahĺbené do svojich experimentálnych pozorovaní. Mali rados? z toho, že sa v nich prebudili sexuálne pudy. Ešte nevedia, koľko problémov im spôsobia.

„Kto vie na čo budú myslie?, keď ich koža zvráskavie?!“ –blyslo sa Kolomanovou hlavou. Ráno mával morbídne myšlienky. Pneumatiky sviš?avo rezali mokrý asfalt. Silne ho premkol deprimujúci pocit z nemennosti stavu vecí...

Ynšpirované skutočnou udalos?ou. Kto prvý nájde pravopisnú chybu, vyhrá K!