mily moj dennicek.



ja viem ze to vyzera tak ze stale iba drzkujem, ale ked o dobrych veciach ma akosi nebavi pisat. tie si treba uzivat. takze k veci:



budem ja niekedy spokojny a nebodaj stastny?

stale sa za niecim pachtim - za zenami, za prachmi, za pracou, za karierou. ved ano, aj dosahujem nejake ciastkove uspechy z ktorych mam radost, ale...



ked som nemal pracu, chcel som nejaku a kazdemu som rozpraval ako chcem robit a ake je nahovno len sa tak poflakovat. Teraz mam pracu, trcim tu od rana do vecera, nestiham, v strese som a jedine co dostavam je dalsia praca, protivne pohlady a picung ked nieco nedopadne dobre. Nie som stastny.



Ked som nemal prachy, auto, dobry byt - chcel som tieto veci co najskor dosiahnut. teraz byvam vo velkom krasnom byte v centre, mozem jest po restauraciach a chodit sa opijat kazdy vecer a jazdim na krasnom zltom sportovom aute. ale. do bytu chodim maximalne tak spat, opijat sa nechodim, lebo musim pracovat a na krasnom zltom sportovom aute chodim len do prace a z prace. Nie som stastny.



Ked som nebol nikto, chcel som byt jeden z tych ludi co prirodzene vyvolaju respekt medzi ostatnymi. Jeden z tych co vedia co povedat v kazdom momente, co maju rozum a skusenosti v branzi, v zivote. Chcel som mat vrasky, malo casu, poznat vela ludi a rozhodovat o velkych veciach. Teraz mam na vizitke slovo manager, dodavatelia sa na mkna usmievaju, rozhodujem o vyuziti milionovych rozpoctov a rozdavam klientom rady. Ale neviem ci je toto co chcem robit. Ci tuto pracu, tuto branzu, tymto stylom... Nie som stastny.



Riesim to uz dlhsie a toto je akysi sumar vychodisk. Podklady. Zadanie. Ale nemam riesenie. Asi zmenit smer. Mozno nie. Asi zmenit system. Mozno nie.



Stale pocuvam o ludoch co na nieco cakaju. CO cakaju kym sa nieco stane co zmeni ich zivot. Cakaju na Godota. A ja viem ze Godot nepride. Myslim ze som sa stal jednym z tych ludi. Nechavam sa viezt riekou do ktorej som ani neviem ako skocil. Mozno to mal by skok na bungee lane a povodne som sa mal vytiahnut spat hore. Ale nevytiahol. Som tu, namoceny do suvisleho prudu ktory ma unasa a kedze ma nenapada nic lepsie, tak s tym akosi nic nerobim.



No a zaver? Neviem. Na jednej strane ma nici to ako neviem byt stastny a spokojny. Ako keby som nechcel. Presnejsie, ako keby som velmi velmi chcel a nic pre to neurobil. Nici ma tento zivot, cely den hnusny nudny a tvrdy biznis. Clovek sa snazi najst tu cloveka, nieco ludske a neda sa. Cely den sa venujem niecomu co ma uspokojuje mozno tak na 50%. Ale nemam silu to zmenit. Chcem zit svoj zivotny standard a chcem to niekdy niekam dotiahnut, preto musim robit. Na druhej strane chcem robit nieco ine, prijemnejsie, mam pocit ze nieco take je ale neviem to najst. A tak je to aj partnerkou.



A tak je to u mna asi so vsetkym...