Uz je to den co som sa dozvedel ze sa mi zabil kamarat pri autonehode co prechadzal cez cestu....zevraj to bola jeho chyba...neviem, v tuto chvilu neposudzujem teraz chyby. Mam z toho strasne divny pocit a pocit smutku. Pocit ze tento zivot stale prinasa neco neocakavane, nieco co nas zhadzuje stale dole, dnes vecer mam pocit ze opat sa stala vec, ktora je nespravodliva, ako tento zivot......Sice, neboli sme extra priatelia alebo super kamarati, ale bol to velmi prijemny clovek, ktoreho ked som stretol vzdy sme si pekne pokecali, bola s nim sranda, a vazil som si ho. Bol velky zberatel filmov a este aj ked sa stala ta nehoda sa vracal z kina.....este teraz mi tu ostalo po nom cd-cko Southparku (sice uz napalene, ale symbolicky).....neviem co uz napisat som unaveny, len to som chcel dennicek....zbohom lukino.