chcel by som nieco ine, chcem byt violently happy, ked uz sa znicit tak teraz, a naozaj to tak chcem mysliet? (myslim ze nie)

a naozaj jedine co ma drzi pri zivote je stale nieco chciet? chcem vediet vrhnut moje telo, moju tuzbu, moje myslienky, vsetko do jedineho bodu, ci uz to bude tento moment, tato vec ktora ma dostane a ktoru dostanem ja, alebo ten clovek ktory si rovnako ako ja mysli ze na lasku je jeden malo, lebo vie ze sa to mysliet ma (a takisto vie ze ten druhy sa da najst aj rano v kupelni)

vonku je slnko a uz len bude myslim a to je krasne, a asi by bolo dobre sa smiat a tesit sa, ale spod designu snehu jar odkryla par uz pekne nahnitych tuzob, a neviem co s nimi, pochovat alebo to skusit so zombiami?