Prve znamky logickeho myslenia sa u Irancov objavuju uz v medenej dobe, ked v oblasti okolo Tabrizu, historickom Azerbajdzane, vyrasta sofistikovany priemyselno-tazobny komplex, odkial sa vyvazaju medene vyrobky do vsetkych vtedy viac-menej civilizovanych krajin Blizkeho vychodu. Lud je ale povercivy, very v elementy a dufa, ze ich zdrogovani a zhribovani samani cez svoje extazy a tanecne, ci obetne ritualy ich skrotia. A tu schadza z hor Baktrie Zarathustra, aby prevzal moc nad Churasanom, krajine vychodne od Iranu. Jeho ucenie je nove: vravi, ze ho osvietil Boh Mudrosti, Ahura Mazda, a cez jeho mysel mu vyjavil, ze ludia konali hlupo. Nie extaza narkotickeho vytrzenia, ale Mudrost je to, co vedie ludi k povyseniu, kontaktu s cistym duchovnom ('menok') a ovladnutiu casneho hmotneho ('getik'). Duchovno ziari svetlom bytia a mudrosti, no to prcha a zda sa, akoby sa miesalo s tmou. Vytvara tiez pojem anjela, 'amshaspandan', ako duchovnej castice schopnej interakcie s hmotou, a tym aj s clovekom. Dusa cloveka ich spoznava ako svojho Radcu, 'spanta mainyu', a tak cez neho Mudry Pan moze formulovat spravodlivy zakon, 'asha'. Svetlo Ducha symbolizuje nie v droge, ale v ohni, a tak na iranskych vysinach coskoro vzblknu prve fakle Ohnivych chramov. Svet charakterizuju tri ery: stvorenie, miesanie a riesenie. Sprvu Ahura Mazda stvori hmotny svet, zviaze ho casom a uzavrie do seba. Necha v nom vzniknut chaos, lebo svetu hmoty chyba svetlo cisteho Ducha. Chaos je posadnutost casnostou, strach z nicoty, ktory aj cloveka strasi, a ten ho pomenoval angra mainyu. Radca ale hovori k cloveku a skoro sa zjavuje prvy Ucitel, 'saoshyana', ktorym je prorok Zarathustra. Po nom prichadzaju mnohi dalsi, medzi inymi aj Platon ci imam 'al-Mahdi. Dokazu sa zmierit s podstatou casnosti a hmoty a naviest ich do suladu s duchovnym potencialom, ktory cloveku dava Radca: Mudrost prinasa cloveku okrem seba samej moc, dokonalost, odvahu, nesmrtelnost, dobromyselnost a spravodlivost. V ludoch vznika 'saorsh', hlas svedomia, ktori ich meni na cestnych, 'jazada'. Jedinec, 'daena', tak rozvija svoj vztah s Bohom a podiela sa na harmonizacii ducha a hmoty. Je zodpovedny nielen za seba, ale za dejiny vobec. 'Daena' je aktivny, ked chape rozdiel zla a dobra, a ked sa to volou rozhodne nasledovat, co je fenomen zvany 'fravarti', uchopenie pravdy. Kto pre co zije, to rozvija. 'Daena' je vecne nespokojny, lebo inak by rychlo zabudol a prestal seba vnimat. Je to zivot Boha na zemi. Iranec nemoze prestat poucovat, ani vymyslat. Snazi urobit zo svojho myslenia stred, v ktorom sa stracaju protiklady, v ktorom si porozumie Cinan s Grekom. A to je riesenie, tretia era. Chajrus, zakladatel mocnej dynastie Achameinovcov, zvrhava tyransku moc pohanskeho Babylonu a ako prvy otvara priestor slobodnej diskusii medzi semitskym, perzskym a indickym svetom. O dve storocia neskor Platon a Chrysippos prinesu ich myslienky aj do Europy.

Avsak vyvoj ide dalej. Vznika mocny smer zervanizmu, uctievajuci vsemocneho Boha casu. Ten stvara jedneho syna, ktory ho nasleduje a presvedcuje o nutnosti plynutia; a zaroven druheho, ktory vnasa pochybnost, ci ma plynutie casu vyznam. Prvym je Boh Mudrosti, Ahura Mazda, druhym Boh Lzi, Angra Mainyu. Hnutie ostava ale na urovni metafyziky a etiku nerozvija. Ini upadnu demonu ritualizacie a pod egyptskym vplyvom zacnu uctievat slnko, 'mehr', grecky Mithra. Tento kult zasiahne az daleku Rimsku risu, ktora sa pokusa zlomit novu mocnost Iranu, ktoru po rozpade Seleukovskej rise vybudoval mocny kmen Parthov. Kult Mithru ocari lud Rise, obohati latinsky slovnik o slovo 'magus', ci 'magister', tak ako neskor barbarske jazyky o nemenej ocarujuce pojmy ako 'wazir' (vezir, wizard) alebo 'sorcery' (saorsh). Zavadza prisny monoteizmus a predstavuje Vychod ako miesto 'orientacie', nachadzania spravneho smeru, metafory, ktora este dnes vzbudzuje triasku ako krasa vychadzajuceho slnka nad Pamirom. Napokon najmocnejsie z hnuti sa chytilo platonskej filozofie ako hlavnej zbrane, sputalo do svojich sluzieb krestanstvo i grecky polyteizmus, zervanizmus i kult Mithru. Prinasa opat iskru etiky a dejinnej zodpovednosti. Je tu transcendentny, neuchopitelny Boh, a okrem neho architekt, Demiurg, ktory si Bytie usporaduva a tym uvazni cloveka. Hmota je zlo, smrt, duch je zivot. Clovek zabudol, ze je dielom Nekonecneho, je vo vazeni bytia, no ma v sebe este iskru, ktoru musi rozpalit. Rozpalenie je rozpomenutie na vecnost, anamnesis, palivom je nous, mudrost. Perzsky kral novej dynastie Sassanovcov Shakur napokon umozni prorokovi Manimu aby toto ucenie reformoval a rozsiroval. Prijmu ho najma vojaci hladajuci nove dovody pre svoje zapalenie, a tak sa viera vo Dve Podstaty, Svetlo a Tmu, rozsiri od Thrakie az po Cinu. Synkretizuje ucenia Buddhu i Jezisa, odvijajuc ich od najstarsich doktrin Zarathustru. Sam sa nazve mesiasom, ktory bol ohlaseny pred Nanebovstupenim Syna. Ze kedysi boli Duch a Hmota oddeleni, no zmiesali sa. Angra Mainyu vniesol do pracloveka Tmu, aby miesanie podporil. Tak sa svetelna bytost, Adam Qadmon, cisto duchovny, rozpadol na ludi, vo vecnej dualite pohlavi a na smrt sputanych hmotou. Avsak iskra ostala: clovek moze zacut opat hlas saorsh, aby si spomenul na svoju hlavnu podstatu, Svetlo, a napomohol ku konecnej porazke Tmy. Napokon sam Mani je krizom oslobodeny od svojej hmotnej schranky a pohrebna hranica ho premiena na svetlo a teplo. Iranci ale hladaju dalej, az pride knaz Mazdak, pokusajuci sa o ozivenie zakladov. Uci o siedmy ch veziroch co riadia svet tym, ze sa nan neviazu, necitia potrebu ho mat. Vznika tak socialne ucenie o zle sposobovanom majetkom, cim si ziska podporu krala proti slachte i ludu proti knazom Maniho. Sposobi avsak len mnoho povstani.

Ohnive chramy avsak nakoniec zhasnu. Archanjel Gabriel vyda Knihu svojmu Prorokovi, ktory v mene Milosrdneho a Milostiveho zjednoti Arabov v tazeni proti Neveriacim, ktori nepoznaju Knihu ani nemali inej. A sice sa Sassanovci pokusia jednu zlozit z najstarsich Zarathustrovych textov, jeho ucenie moze vplyvat uz len na mystiku, ktora coskoro rozkvitne v shi'itskej vetve, ktora sa najviac rozvinula prave v Irane a tak sa da aj dnes badat vplyv uceni o Mudrosti a Svetle tam, kde dominuje len Jediny a Kniha, ktora je nad vsetky knihy. A Boh to vie najlepsie.