Minerálka je obrátený bublifuk. Kolónie bubliniek. Majú svoje pôvody, miesta zrodu, svoje cesty. Po okrajoch, po stenách, po dnách, po kamienkoch, ktoré si tvoria pre seba sami zo seba. Vodný kameň je krásny vynález. Je stelesnením Vápnika.



Vápnik máme radi. Vápnik nás má rád a stavia nás na nohy. Vápnik je známe Kalcium. Záleží na ňom. Vie to o sebe. Odchádza posledný z nášho Sveta. Keď odchádza, odchádzajú aj kosti. Krásne biele v opatrnom styku s vodou. Človek je zraniteľný, posiľnuje sa svojim vedomím a fyzickou dispozíciou. Ale človek je plný vody. A voda je zázrak. Stav tekutosti a kvapaliny je krásny stav.



Stojí na molekulách, ktoré nie sú spojené. Majú len fenomenálnu interakciu tzv. vodíkové väzby alebo ak chcete van der Vaalsove sily. Sú to ojedinelé molekuly dva vodíky s kyslíkom, ktoré o sebe vedia a sú vedľa seba. Lebo kyslík je silný. Mne sa veľmi páčil dnes už nepoužívaný názov kysličník, pre jeho zlúčeniny. Kyslík nás delí od vesmíru. Voda nás spája. Človek stojí na vode.



Chcel by chodi? bosý po hladine a pritom neklesa?. Neklesáme, keď si uvedomujeme čo, materiálne sme. Krása ľudského tela ako súčasti prírodného systému je veľká. Kolobeh vody v prírode pozná každý.



Kolobeh vody a prvkov, ktoré nesie či spája, je záhadou ktorú vieme odhali?. Nikdy by sme ju však nevymysleli.



Minerálka je odrazom vekov. Je to antiropa. Berie do sebe kúsky skál a rozúś?a ich. Pomaly si berie prvky, do ktorých nevidí. Nemusia by? vždy na vrchu. Vie aj vymýva?, prenika? do hmoty postupne, keď spája jej časti. Hrá sa na gel a vymieňa prvky za to, čo má. Miestami za vodík, inokedy za kyslík. Kameň sa nerozpadne, častokrát sa zmení. Dotykom vody.



Kvapka.

Kvapka nás naučila premene.

Kvapka je krásna, má slobodu tvarov, vie letie? rýchlo,vie sa v letku rozdeli? ako delfíny, ktoré sa hrajú na vlnách.

Kvapka je guľatá. Až keď sa natiahne, prispôsobuje sa letu a vie to najlepšie.

Nie je možné vybra? kvapku z pohára vody, ktorá by nevedela o všetkých prvkoch v celej nádobe.

Kvapka pozná svoju vodu.

Minimálne stopy koncentrácií a zákonitos? nekonečného zrieďovania.

Cez vodu v kvapkách, sme pochopili homeopatiká.



Blízkos? vody, lieči naše duše.

Dážď vie by? príjemný.

Steká po tvári a hreje.

Sviežos? tváre obnažuje úsmev.

Smejeme sa očami, lesknú sa nám, keď nám je smutno či veselo.

Voda žije v našich očiach.

Vodu hľadáme v očiach svojich blízkych, keď tápeme vo vlastnom dojatí.



Mám rád skalnaté útesy a sladkú vodu. Dávame vode prívlastky sladká, pretože nie je slaná.



Sladká voda. Sladká ako nežná, milá, krásna.



Mám rád vodu v jaskyni. Má hladké dno.

Dno nepatrí Zemi, dno patrí vode. Voda ho hľadí a dáva dnu dotyk. Nuž a potom sa ho dotýkame aj my.



Keď budete v lete pri vode, ľahnite si v pokoji na dno. Pozorujte Slnko cez hĺbku hladiny zo spodu. Dostanete pohľad na svet. Nestály v okamžiku, stály v kolobehu.



Aj ten vápnik. Kbacana emgéAl emen zet en crfe ...toto je heslo na zapamätanie si celého radu alkalických kovov. Viac ich na Zemi nemáme. Rozdiely sú v počte vrstiev pre elektróny a veľkosti jadier, ktoré ich unesú.



Každý prvok z tohto radu poneviera sa aj po vodných cestách sveta.



Voda je krásna.

Je to môj živel.



Dalo by sa písa? ešte mnoho.



Je nekonečne veľa dobrodružstiev, ak sa zaujímame o pekné stránky života.



A voda je život, preto je pekná.



/na budúce/