posledny diel trilogie ... Prehovor k svetu, Sever, Cesta



so zavretými očami ležím uprostred snov

ktosi rozprestrel plachtu oblohy pred mojimi očami

pozerám na modré svetlo tajného vchodu do mojej mysle.

zmätok... milióny pocitov, myšlienok, slov...

ktoré pulzujú, napĺňajú nebo bleskami a hromami

a farbou krvi... tápam v pátraní po nejakom zmysle



neprichádzajú už žiadne dobré správy,

rádio v bojovej oblasti sa na večnos? odmlčalo,

verejnos? sa nedozvie radšej vôbec nič...

nechaj to tak.. posol z poľa vraví

tváriš sa akoby to za to stálo

trápi? sa... TICHO... TICHO!!! prestaň... KRIČ!



a tak si radšej z misky vezmem jablko

dokonalo červené, dokonalo chutné... úžasné,

čo ja nie som... aj napriek snahe... som len niečo

a život posledný klinec do mojej rakvy zatĺkol

a možno, že tieto chvíle sú krásne,

no asi sa nikdy nedozvieme, prečo...



a občas sa budem musie? prinúti? zabudnú?,

zabudnú? na dobro v mene dobra

snáď to niekedy táto zem pochopí a príjme,

že sa vytratím preč a budem sa snaži? neuhnú?

nástrahám a s hrdinským výrazom malého obra

sa postavím nad svet a poviem: „Ľudia žime!!!”



vsimnite si uzasny pokus o rymovanie v scheme abcabc a advanced pouzitie presahu:) na hviezdoslava to nema, ale uz sa na tom pracuje... ehm... sorry.. viem, ze je to blud, nebojte...