Zlate oko sa odvratilo a ja precitam... zo spanku... zeby ?

Prevalim jazyk lenivo,... naaajprv zlava doprava, potom zpraaava doprava, zprava do lava. Tak a teraz sa na to vyserem ! Za jazykom ide cele telo, opatrne, aby som silu spravne odhadol a neskoncil opat tvarou vo vankusi.

S odporom nahmatavam mobil a aby som sa nepomylil, pomaham si pri cekovani casu rukami. Zubami, dokonca aj usami. Ta ale uz vstavam, ved tolko hodin a ziadna praca. Hej veru, daco musim robit, musim.

Teraz nastava okamih, ked sa minule, pritomne a buduce opat spojilo v jedno a ja zabudam na Zlate Oko a sledujem velku zivotodarnu svietiacu skvrnu, aaaa uz gulu,... teraz je ten moment, kedy je Slnkom, tym niecim prvotnym, co dava zivot aj mne prave v tejto chvili... za zopar minut, hodin sa to zmeni na tu kokocinu, co stale hreje bud malo, dakedy viac alebo vobec. Len nie tolko, kolko prave treba.

Zdviham jednu nohu, odraz, (boardslide 50:50 180 po hrane stolicky) dopad viac netreba a som za pocitacom. Jednou rukou a zrucnostou maleho ludoopa vytukavam tote pismenka. S druhym hnatom a zrucnostou velkeho zhuleneho ludoopa balim tote srandy zelene. Nohou prehladavam tasku na zemi, ci tam nebude nejaky plod.



Zacal sa novy den a ja vyrazam do prizemia, do zastavky, do metra, do prace, do skoly, domov.



Nakopat vsetko tak ako ma byt, aby bolo. Za lasku, za mier... za seba.