vsetko sa mi zda dnes trapne.



trapne ist do roboty a hrat sa cely den so slovickami a pismenkami, ktore mi vobec nedavaju zmysel.



trapne rano. rizikovy stupen 200.



trapna nalada. trapni ludia. trapny zivot.



kurva nebavi ma to. cely den v strese. cely den v robote. potom domov a znova pracovat. a opijat sa. a hulit. nic ine nevladzem. chodim domov uplne unaveny. unaveny tou robotou, tym prazdnom vovnutri. unaveny tymi ludmi ktorym rozdavam energiu len tak. unaveny tym ako sa musim starat sam o seba a tym ako sa ta vsetci ludia okolo snazia neustale ojebat.



je to trapne, mam z toho depresiu. cele sa mi to zda zbytocne a vsetky tie veci robim z toho najblbsieho dovodu "pretoze by som mal".



pretoze ked prestanem nebudem mat peniaze a svoj zivotny standard, ktory si aj tak neuzijem, pretoze nan musim zarabat.



vsetko sa mi to dnes zda take zbytocne.



uz dlhsie si myslim, ze usporiadany sukromny zivot je zakladom aby sa mohla rozvijat aj pracovna a neviem aka stranka osobnosti. ja sukromne nezijem. som skapaty jak miesacka bez elektriny. uz ma nebavi sa vonavkovat, chodit vo vyzehlenych veciach a tvarit sa ze dobre vyzerama ze to mam vsetko pod palcom. uz ma nebavi mat imidz. uz ma nebavi nic.



zivot ma za sebou taha jak handru co sa zachytila na vyfuku autobusu. je mi na grc.



p.s. - prosim ziadne zapisky.