uplny unik od skurvenej reality, ktora si ma ale pockala, a uz nebola taka skurvnena. fakt ze hej! zit pre moment, fungovat inak ako "dobre je, kde nie som." ono sa to vzdy vrati do starych kolaji, ale nieco z toho vo mne zostava. je to tam a hreje ma to, a mam z toho dobry pocit, a dava mi to silu, a je to fajn.



niekto, kto chce byt dietatom, a je odo mna dospelejsi. moj hmotny aiwass, doplnok k normalnosti, niekto, na kom mi raz bude zalezat viac ako na mne. sam mi dava mi vieru, ze to dokazem. dobre pocity.





zomrela judasova starka. neviem, co si mam o tom mysliet. je to cudne. ale vraj je jej teraz lepsie. mne nie je. ale ani horsie. je v jednej zo siedmich sfer, a sfery neojebes; ked sa zabijes sam, budes to lutovat. uplne haluzne pravidla, ktore su pre mna dokazom blbosti. mojej? nic mi to nehovori. no zabijem sa? uzavrime to tak, ze uz nie je v tomto svete a to jedine je pre mna (ako docasneho a este stale podnajomnika v tomto svete) dolezite. viac neriesim, viac riesit neviem.