cwbe coordinatez:
101
7763757
63534
2186582
2688069

ABSOLUT
KYBERIA
permissions
you: r,
system: public
net: yes

neurons

stats|by_visit|by_K
source
tiamat
K|my_K|given_K
last
commanders
polls

total descendants::
total children::1
1 ❤️


show[ 2 | 3] flat
Projevení celého vesmíru je jako sen, kosmický sen, nebo přesněji, mikroskopický sen jedince. Všechny objekty jsou snovými objekty, jevy ve vědomí, a to at se jedná o sen, jenž se spontánně objevil jako osobní sen jedince během spánku, nebo o živoucí sen života, v němž jsme všichni "sněni" a "žiti". Všechny objekty, všechny jevy jsou ve vědomí sněny vnímajícími bytostmi.

Vnímající bytost je tedy obojím, SNĚNOU POSTAVOU I SNÍCÍM, NEZÁVISLÁ SNÍCÍ BYTOST JAKO TAKOVÁ NEEXISTUJE....

Ve svém osobním snu nemáte žádnou kontrolu nad objekty, včetně objektu, kterým jste ve svém snu "vy" sami. Vše je spontánní a každý objekt ve vašem osobním snu není ničím jiným než vámi. Stejně tak je tomu v živoucím snu života. Všechny objekty (všichni "jedinci" i když jsou ve snu vzájemnými protivníky) mohou být pouze to, CO JSTE VY. Veškerá činnost, všechno konání v životě, může být tedy pouze spontánním konáním, neboť neexistuje entita, která by něco vykonávala. Vy jste (Já jsem) onou činností, snem, kosmickým tancem Šivy...

Lidé si představují, že se nějakým způsobem musí přeměnit z nedokonalých lidských bytostí na dokonalé lidské bytosti, známé jako mudrci či světci. Kdyby jen mohli nahlédnout, jak je to ABSURDNÍ. Ten, kdo takto uvažuje, je sám pouze konceptem, jevem, snovou postavou. JAK BY SE MOHL POUHÝ PŘELUD PROBUDIT ZE SNA SVÝM SEBEZDOKONALOVÁNÍM ?

OPRAVDU, DOKUD BUDE EXISTOVAT NĚJAKÁ ENTITA HLEDAJÍCÍ VYSVOBOZENÍ, DO TÉ DOBY NEBUDE VYSVOBOZENÍ NALEZENO...

Jediným "probuzením" je nazření TOHO, CO JE. Toto nazření opravdu není otázkou nějakého "jedince", neboť nazření je pravou přirozeností každého, nutnou podmínkou takového nazření je zmizení jevů. To, co je nazřeno či pochopeno je projevený svět jako celek, ne však "někým", kdo by se považoval za odděleného pozorovatele. Nazření, pochopení je celkovou činností Absolutna - NAZŘENÍ (POZORNOST) JE TO, CO JSTE VY. Zjevování světa ve vědomí je zrcadlem, které odráží všechny vnímající bytosti, vědomí je tedy skutečným zdrojem zjeveného světa. Vědomí se neliší od svého projeveného obsahu....

A co dělá guru?Seberealizovaný guru bude dělat jediné co lze dělat - prstem ukazovat směrem k Satguruovi, který je uvnitř. Satguru je tu neustále, nehledě na to, zda si ho připomínáte, nebo ne, a neustálé spojení s ním - at děláte cokoli - je to jediné, co je potřeba. JAKÉKOLI JINÉ ÚSILÍ, NEJEN ŽE NEPOMŮŽE, ALE BUDE PŘEKÁŽKOU A HAZARDOVÁNÍM....


Úryvek z knihy "Já skutečnost o sobě" od Rameše Balsekara str.99 - 100, 119 - 120 /zdroj CS-NADA/




000001010776375700063534021865820268806902688481
one step to freedom
 one step to freedom      13.10.2006 - 11:24:03 , level: 1, UP   NEW
pripomenulo mi to veľmi živý sen, ktorý som mal už dávnejšie... zapracoval som to do malého príbehu, aby to malo hlavu a pätu, ale podstatou som nehýbal... posúďte sami čo by na to mohlo byť "pravdy" :-)

000001010776375700063534021865820268806902664284
SYNAPSE CREATOR
 one step to freedom      01.10.2006 - 18:15:25 [1K] , level: 1, UP   NEW  HARDLINK
Vzdialená budúcnosť ľudstva je taká zvláštna a odlišná, že sa takmer nedá opísať. Kolektívna spoločnosť ako ju ľudia poznali na začiatku 21. storočia neexistuje. Skôr by sa o nej dalo povedať, že je to spoločnosť jednotlivca - singularity, ktorej subjektívne konanie vedie k jedinému bodu, k neopakovateľnej osobnej skúsenosti. Matéria skutočnosti a základné spoločenské inštitúcie existujú iba ako myšlienkové potenciály, ktoré sú relevantné a použiteľné len pre realizáciu rozhodnutí konkrétnej osobnosti. Rozhodnutie je skúška a jej výsledkom voči predchádzajúcemu stavu je rast alebo stagnácia. V každom prípade sa následne zmenia všetky nastavenia Omikronu a žiadna situácia sa vo vývoji singularity nikdy neopakuje. V mojej abstraktnej budúcnosti nebolo zákonov, ideológie, ani náboženstva, len projekcie Omikronu a vlastné rozhodnutia, ktoré tvorili zistiteľnú realitu. Jedinou výnimkou bola legenda – vortex.

Bol som veliteľom myšlienkovej lode. Iné singularity nám poskytli informáciu, že v hraničnej slnečnej sústave, na planéte Saturn 2, sa profilujú kritické hodnoty. To boli projekcie Omikronu dôležité pre osobný vývoj všetkých alebo len niektorých singularít na lodi. To, čo by sa v minulosti mohlo nazývať medzihviezdny let, boli len zmeny nastavenia vedomia singularít, cieľ misie sme teda dosiahli v jedinom okamihu. Ale nebolo to vždy pravidlom. Keby sa počas cesty malo stať niečo významné pre posádku lode, dĺžka letu mohla trvať aj celé mesiace. Vtedy to nebol náš prípad.

Planéta Saturn 2. Loď sa vypočítala optimálne vektory zostupu k signálu na planéte. Bola to záchranná misia, ale nikto z posádky nevedel, koho sa chystáme zachraňovať. Pilotom som dal som pokyny na manévrovanie v atmosfére, skontroloval pozície ostatných členov týmu a pripravil sa čeliť svojmu virtuálnemu osudu.

Za pár minút sme bez problémov pristáli a celá posádka vystúpila z lode. Dýchateľná atmosféra a trávnatá pláň so skupinami stromov okolo. Koordináty lode a zdroja signálu sa prekrývali, ale odosielateľa sme nevideli. Nezvyčajné, ale vo svete, kde bolo možné všetko, nijak výnimočné. Napriek tomu som vydal posádke príkaz na vrátiť sa do lode a uviesť ju do stavu pohotovosti. Celou mysľou som sa sústreďoval na danú situácie, pripravený reagovať v jedinom momente.

Hrozba prišla bez akéhokoľvek varovania z lode alebo od posádky. Vortex. V materiálnych podmienkach by sa to snáď dalo nazvať časopriestorový vír, v našich podmienkach to bol skôr vír kauzality. Rýchlo vťahoval vedomie singularít do bodu, ktorý nemal priradenú žiadnu významovú hodnotu, bol to bod nula, bod ničoho. Prvé, čo ma napadlo, bolo dostať sa čo najskôr do lode, kým nás to zhltne. Celé moje vedomie sa pritom sústreďovalo na jedinú vec, na legendu, ktorá si ma vybrala, aby som bol jej súčasťou. Ovládol ma úžas a strach naraz. Bol som len ja a Vortex, okamih výnimočnosti.

Myšlienková loď zmizla. Pochopil som. Moja osobná misia. A ja som neprešiel skúškou. Vír ma postavil zoči-voči výnimočnosti situácie, ktorú som vo svojom ohúrení izoloval od ostatných faktorov. Zhltlo ma vlastné rozhodnutie čeliť okamihu totálne. Prepadol som do sveta vlastnej ilúzie, do sveta 21. storočia, ktorý sa tak veľmi podobal na planétu Saturn 2.

V mojej mysli začali pomaly blednúť súvislosti nadčasovosti, ktoré boli prirodzenosťou Omikronu. Stal som sa človekom, zhmotnenou matériou s odpojeným vedomím. Nebola už ani loď, ani posádka, ani Vortex. Svojím spôsobom som už nebol ani ja. Z bodu zlomu vo mne ostal iba paradox. Bol som to ja, čo som vyslal v poslednej chvíli signál o pomoc. Vortex musel spôsobiť, že následok predchádzal príčinu. Prišiel som teda zachrániť sám seba.

Moje spomienky na budúcnosť ľudstva pomaly blednú. Lekári v nemocnici mi tvrdili, že ma asi pred týždňom niekto našiel v hlbokom bezvedomí v riedko obývanej krajine. Celý čas som vraj blúznil o lodi a nejakom víre.