...tak ako prichadza jar, ako kazdy rok je to znova to iste... ..este sa snazim tvarit ako kludny clovek, este sa tvarim, ze sa nic nedeje, ale uz potajomky, trochu drzo, skusam chodit po ulici s mokrymi vlasmi.. ..a tak sa ozyva moja stara tuzba - zbalit si batoh, celu zimu oprety v kute, na stopovaciu tabulku napisat "KAMKOLVEK" a ist. len tak. kam ma zaveje vietor, na jeho prvom jarnom prude mam chut ist.. ..tam a zase spat... ..od hor do miest a naspat do Srdca Divociny... ...od prasnych ciest cez spinave vlaky, cez nezname auta, cez komfortne autobusy, celym tym opat prejst, ked sa vratim, spoznate ma podla toho, ze budem cely celucicky zapraseny a poskladany do vrasok smiechu...