Ci mi budete verit, ci nie, v noci, vo sne, mal som zjavenie. A viete kdo sa mi zjavil? Sam Ludevit Stur. Ked som zbadal tu bradu a jamrichovske crty, pretrel som si oci, reku ci sa mi to iba nesniva ( v tom sne), posadil som sa na pelast postele a hovorim mu: Brat Ludevit, preco prave ja? On podisiel, pohladil ma po hlave a riekol: Si vyvoleny. V obave z jeho opacne orientovanej sexuality ( kauza Ostrolucka ako dokaz) som jeho ruku striasol a opytal sa: Vyvoleny? Ja? S presvedcivym usmevom odpevedal: Ano iba ty, Neo.... Hned sa aj zapyril, lebo zistil, ze si pomylil scenar a ked nalistoval spravnu stranku, zacal odznova ( hladkat som sa mu uz nedal): Co citas synu? Povedz mi co citas, a ja ti poviem kto si! Tak som sa zamyslel, reku co mi ostatne preslo rukami a ocami, no pri menach, ktore som vyslovil, len neznalo krutil hlavou. Potom ten scenar pevne uchopil a zacal ma nim mlatit po hlave: Ani Klimacka nepoznam, ani Allena, Dicka, Vilikovskeho tiez nie. urcite to budu nejaki perverzni madaroni ( furt ma tym scenarom buchal po hlave ). Nastastie som pod postelou nahmatal najnovsiu ilustrovanu publikaciu od vydavatelstva IKAR a sposobom akym vsetci exorcisti zastavuju demonov a vampirov, som mu ju strcil pred tvar. Ludevit Stur zastavil svoje zbesnene oci na nadpise POLUJEME BEZPECNE A BEZ UJMY NA ZDRAVI. bezvladne zvesil ruky, scenar dopadol na zem a on sa mi vzlykajuc vytratil zo sna. Rano, ked som sa prebudil, zaprisalhal som sa, ze od dnes budem rozpravat spisovne.