Dnes rano, stojac na busovej zastavke na Dulku, som nasiel pozostatky z nocneho boja. Lezal tam na trave precizne sejmuty holub - oblepeny hlinou a listami na miestach so zaschnutou krvou - a ani nie 30 centi od neho lezal plysovy Mickeymouse - rozklovany na kasu s vyhreznutymi chuchvalcami plysu z jeho uboheho plysoveho tela. Musel to byt brutalny boj co tam ti dvaja medzi sebou zviedli, kedze obaja nakoniec v prachu podlahli nasledkom zraneni. Tento pohlad ma definitivne utvrdil v presvedceni, ze plysove hracky v noci ozivaju a riesia si svoje komplexy, ci traumy z predosleho dna.



moral of this story

***************

Deti, nevyhadzujte svoje plysove hracky na ulicu, ci do smetnych kosov. Plysove hracky su totizto velmi cielavedome, pomstychtive a lahko sa urazia. Nabuduce by to nemusel byt holub - mohol by to byt nic netusiaci partyfil, vracajuci sa \"v stave\" cez noc domov. Napadnutie plysovym Mickeymousom, kacerom Donaldom, ci psom Plutom by podla mna urcite nevykryl...