Pomaly nastáva, ten pocit v našich dušiach keď sme schopný dopria? si Polnoc. Dostávame sa do alfa, beta stavu. Spájame sa z neznámom. Generujeme si svety. Sme schopný búra? múry. Niči? ?ažko vybudovane. Podporujeme podporovane aby sa troška naplnilo relatívne š?astie.

Akoby prechádza? limitovaným priestorom cez malé, takmer neviditeľné škáry, ktoré znamenajú svetlo sveta do “ virtuálna “.

Prečo?

Únik?

Útek?

Uskutočni? nereálne?

Hľada? š?astie v neš?astí?

O iluzórne ma pripravili, do reality ma hodili, bez návodu na použitie. “Pani“ sveta, odvolávajúci sa na “pre mňa lepšie“. Tí, pravé tí ovládajúci a sami ovládaní ovládanými.



Dajte mi kúsok času kde som bol š?astný, aby som opä? pocítil aké to je.