Helmut ma svena rad. Vzdy ho mal rad. Nemoze ho vinit za to ze sam je fetak, povalac a niemand. Niemand, ale s dobrym vkusom. Koniec-koncov.

A koniec-koncov, bol to on – helmut kto partii decak z franfurtskeho predmestia predstavil elektronicku hudbu. Ma teraz pocit, ze bola doba ked bol stale o krok vpred. Pred kazdym. Aj pred svenom. Dnes tomu uz tak nie je. Nie je si isty co alebo koho za to vinit. Alkohol? Fet? Tu kurvu heidi? Alebo celu tuto vyjebanu realitu?

Riesit to teraz nebude. Nakoniec, ostava mu cely zbytok zivota aby to doriesil. Teraz je v sydney. So svenom. A treba sa zabavat. V ruke uz ma pohar sampusu a v nose lajnu koksu. Nevravi, dobri hostitelia su ti ozici. Sampus mu dokonca naservirovali v spravnych poharoch.

Sven si zase pochvaluje zvuk a vsetko. Caka ho stvor hodinovy set. Helmut vie ze to nieje dobre znamenie, nie pre didzeja ktory ma 39 rokov.

Najprv vsak musi dohrat miestny sasko. Hadze dosky na gramce jednu za druhou, nema to hlavu a uz vobec nie patu. Hlavne ze to trtka. Pici. Didzejom tu uz moze byt kazdy. Helmutovi sa zda, ze za vsetko mozu tie skurvene prachy. Toto teraz riesit tiez nebude. Je polnoc a za gramce sa umiestnuje sven.

Zacina velkym stylom. Rozskakany dav ukludni tazkou elektronickou halucinaciou. Chudaci vyfetenci. Sa natriasaju, hladaju rytmus, ale tento track nema ziaden rytmus. Helmut sa chechoce. Ku koncu tretej minuty sa mu zda, ze to zacina byt vazne. Prekvapenie na tvarach kluberov strieda nepochopenie a ked vyraz nepochopenia zacne pozvolna prechadzat do jasne citatelneho zdesenia, sven tento upadok zastavi ozvucenymi drievkami a rozbitymi vyskami. Natriasajuc si vsetci vydychli.

A dalej to bola uz len jedna velka a dlha onania – svenov egotrip. Helmut to chape. Tie svenove egotripy. Ved ma svoj vek, co-to uz ma odohrate, svoje didjejske umenie predvadzat nemusi. Ved je hviezda a ozici vplyvom ostrovnej separacie ani netusia odkial fuka vietor. A sven ako hviezda si moze dovolit veci za ktore by ho v hocktorom europskom klube s prehladom zlincovali.

Ale zda sa ze v tychto koncina si masy potrpia na hviezdne maniere. Tak im treba. Kazdy nech si vyzere co jeho jest. Helmut ma svoj sampus a koks, sven svoj egotrip a masy maju stvorhodinovy set, dlhe, dlhocizne mixovanie, prameniace casto do djovej nepritomnosti za gramcami, do usi bijucu roznorodost pustanych dosak, svenove navsetvy parketu a vo finale, helmut neveri vlastnym ociam, aj svenove dopolpasove exibicie.

To je asi uz trosku privela – helmut mieni, ale to je cele co moze. V podstate je rad ze ho sven so sebou zobral. Sampus a koks. Ku koncu stvorhodinoveho setu by sa helmut za svena aj normalne hanbil, len je malicko zmeteny z faktu ze sa to sydneyskej mase paci. Ta svenova masturbacia.

Aj napriek tomu si helmut zaumienil ze pred tym nez dnes pojdu spat, poradi svenovi: stop masturbating, Sven, you better start mixing.