neznasam ten pocit ... ked by som najradsej krical, hadzal taniere, rozbijal vyklady

ale nemozem je to ten prihluply boj



ona je ticho ja som ticho ... vstala a odisla (konecne ? pomyslel som si)

a tak bez slov ... ani pusa na rozlucku nebola (nemohla uz byt) ... potom som isiel uprostred noci do mesta konecne slobodny ...



uz nikdy viac nieco podobne, lebo to nepredycham ... kniha sa zatvorila

po pol roku trapenia ... naco to vsetko, ked to nemuselo byt

ale xvalabohu mohlo sa to vliect este dlho a bolo by to stale horsie a horsie



vzdy si hovorim, clovece nelutuj co sa stalo ... vsetko ma svoj vyznam

ale teraz to lutujem a vsetky ine razy ktore sa tomu podobali



nemozem o tom ani pisat poriadne, lebo sam tomu nerozumiem a je mi smutno

aj koli nej



lasku vsetkym