MATRIX

Obiehame po dráhach

zabudnutých planét

opisujúc dráhu kruhu a

lavíny sa valia kontinentmi

ako tiché vlny strachu,

izolovaní od pocitu opojnej únavy,

na svitaní umelo skláňame vypnuté hlavy,

procesom delenia kto je za a kto proti,

nás po ceste sprevádzajú

zdanlivé rovnobežky smerujúce k smrti,

vo falošnom svetle lúčov hľadáme útulok,

netušiac, že končíme v samote

vyplnenej iba množstvom traumatizujúcich spomienok

a zablúdených myšlienok.....