"uz mas frajerku?"

"robota je moja frajerka"



kazde rano mam brutalnu depresiu, nechut vstat, nechut ist do prace, nechut byt obmedzivany pracovnou dobou a terminmi. a klientami.



a na druhej strane ma to bavi. je to pre mna vyzva. som tu najmladsi. nikdy som nic take nerobil. spolieham sa na svoje instinkty a prirodzenu inteligenciu. ucim sa, slajdujem si pomdzi problemy, osieram sefa, klientov, kolegov, som klzky ako sovie hovno.



a potom je 5 hodin vecer. a praca skonci. a ja nemm dalej co robit. vecera vo verne, vino vo verne, flaska domov, telka, rozhovory a o jedenastej do postele, aby som bol rano fit.



toto som chcel? takto zije vacsina ludi? takto to uz bude byvat furt?



moja produkcna krivka rastie. som sikovny. ide mi to.

moje vnutro skapina. nevidim perspektivu. ziadne nove znamosti. ziadna laska. ziadne pocity. len tak.



je fakt ze kurva tazke byt single, pracovat a nezblaznit sa z toho. je mi smutno. je mi tak hrozne smutno a jedine riesenie je nemysliet na to, pretoze nie je nic preco by som smutny nemal byt. treba pracovat. viac. rychlejsie.



je kurva tazke byt single. a na koni. stoji tohrozne vela energie a treba pri tom vytesnit pocity niekam prec. do pandorinej skrine a tu uz neotvarat. ale dvierka su dokoran a pocity tu vsade lietaju.



dobre, je mi uz jedno ako to bude zniet. potrebujem lasku. som popici kul chalan, ale som kurva aj ja clovek.



a co dodat na zaver? nezostava mi nic ine, len urobit ako mi radi moje zlaticko Agatka "Bojuj Janko, bojuj!"