potrebujem zit. potrebujem mat ten pocit existencie a tak si naschaval robim zle, nicim sam seba, boli ma to, ale je to asi to jedine co mi dava ten pocit bytia. je to strasne... psychicky sa tyrat, vediet o tom, no nemozno nic proti tomu robit. bleee....

nevlazdem...



nevladzem z toho... xem vediet cim to je, preco to je tak, preco... potrebujem aspon nejaku tu odpoved, xem s tym prestat, no akonahle prestanem, prestavam mat pocit bytia. schopenhauer povedal, ze clovek nemoze byt nikdy stastny, pretoze vzdy ked sa mu splni nejake jeho zelanie, tak ho nahradi ine. je to i tak u mna? vzdy ked si zelam byt stastny tak to dostanem a uz ma to nerobi stastnym a tak sa tyram aby som zse mohol nadobudnut ten pocit stastia?

co je ale horsie, je to choroba... psycho... je to exibicionizmus. neviem, v poslednych mesiacoch som to ovladal, no ale potrebujem vzdy hovorit s niekym novym, niekym kto to este nepocul, potrebujem sa postazovat na to, popripade potesi polutovanie, no potrebujem tu spolocnost cloveka, ktoreho to bude fascinovat.

potrebujem...



niekedy potrebujem dychat. jednoducho sa z celej sily nadychnem a nic. proste nic. tak sa nadychnem znova, a znova nic. nic. nerozumiem tomu... akoby som sa nenadychol, akoby NIC! po chvilke uz je to prec, ale co to je?

potrebujem...



potrebujem nieco, nieco co neviem co je... potrebujem vsetko, ale co ked to budem mat? Boh sa postaral o to, aby som to nemal (vsetko)... ale co teda? ako dalej?

co vlastne potrebujem? co vlastne xem?!

CO?!



potrebujem Vas, potrebujem bolest, potrebujem niekoho viac ako inych ludi... potrebujem... a tej potreby sa nie a nie zbavit...