Každé mesto má svoju mytológiu. Neodmysliteľnou súčas?ou tej bratislavskej sú príbehy spojené s Novým mostom, ktorý je u väčšiny ľudí vžitý pod názvom Most SNP. V celonárodnej anketovej sú?aži Stavba storočia na Slovensku (hlasovali odborníci i laici) sa nedávno umiestnil na prvom mieste. Napriek tomu sú jeho strojcovia vnímaní ako likvidátori atmosféry bývalej židovskej štvrte pod hradom.

Skutočný príbeh Nového mosta pozná len málokto z tisícok ľudí, ktorí ním denne prúdia oboma smermi. O to intenzívnejšie sa okolo neho šíria fámy najrôznejšieho druhu. Rozhodli sme sa ich overi? a po hrabaní sa v archívoch sme navštívili aj jedného z troch hlavných projektantov, docenta Ladislava Kušníra. Jeho názory sú uvedené kurzívou.


Mýtus 01: mohol stá? aj inde

Ako vidno na starých dochovaných kresbách, na mieste, kde Nový most stojí, bol už za čias Rakúsko-Uhorska brod. Bratislava mala vtedy jediný most. Keď si dynamický rozvoj mesta začal vyžadova? potrebu premostenia Dunaja, vždy sa uvažovalo aj o starom brode. Zatiaľ čo Petržalka bola ešte malebnou dedinou, medzinárodná urbanistická s témou premeny Petržalky na satelitné mesto z roku 1967 určila polohu piatich mostov cez Dunaj. Prvý sa postavil práve Most SNP.

"Ako architekti sme nepovedali: tu bude most. Na to bola sú?až na základe smerného územného plánu, kde sa presne stanovila jeho poloha. Na predmostie boli samostatné sú?aže, do ktorých hovorili urbanisti a pamiatkári. My sme mali na starosti len samotné mostné teleso. Zhodnotili sme všetky funkčné a kompozičné náležitosti Starého mesta. Preto stojí nosný pilier na petržalskom brehu."

Mýtus 02: robili ho stredoslováci bez citu k Bratislave

Hlavný architekt, profesor Lacko, síce naozaj pochádzal zo Zvolena, ale v architektonickej obci sa oceňuje spôsob, akým sa podarilo zníži? počet negatívnych zásahov do historického centra. Každý odborník potvrdí, že budova židovskej synagógy, za ktorou sa najviac banuje, nemala veľkú umeleckohistorickú hodnotu. Docent Kušnír hovorí o starých priestoroch podhradia s pragmatizmom profesionála, ale bez náznaku cynizmu:

"Všetky územné plány určili bod premostenia Dunaja v bývalej vodnej priekope, ktorá bola medzi mestom a hradom. Bol to opevňovací systém, ktorý sa výstavbou mosta rekonštruoval, ináč by tam boli humná židovskej osady. Každý za nimi ľutuje, ale to boli králikárne, ktoré mali Židia opreté o múry hradu. Pamiatkári povedali: konečne sa otvoria hradby. Celý tento priestor realizoval Dopravoprojekt, ktorý si vypracoval samostatný návrh. Mohlo to by? urobené citlivejšie. Pokúsili sme sa navrhnú? model okružnej komunikácie, ktorá by rešpektovala budovu židovskej synagógy. Takto to vyriešili v Budapešti, ale Dopravoprojekt to zmietol zo stola."

Málokto dnes vie, že pri prvých úvahách o projektantoch mosta sa počítalo aj s Maďarmi. Most mali urobi? údajne za to, že im naša vláda pomohla počas revolúcie v roku 1953 a neboli to schopní zaplati?. Trojica našich architektov skutočne s nimi začala projektova? a vypracovala aj štúdiu odôvodňujúcu tvar a umiestnenie mosta. Prvý maďarský návrh však počítal s nitovaným mostom - tak ako je to u nich bežným zvykom. Naš?astie sa nakoniec dala prednos? modernejšej metóde - zváraniu. Mali sme totiž najslávnejšieho zvárača na svete, legendárneho Čabelku.

Mýtus 03: boli to komunistickí architekti

Mostné teleso naprojektovalo v podstate šes? ľudí: traja architekti pod vedením profesora Lacka a traja statici pod vedením profesora Tesára. Všetci boli učitelia. Za socializmu však bolo zakázané na Fakulte architektúry STU projektova?. V západných krajinách je bežné, že profesor má svoju projekčnú kanceláriu a svoje praktické vedomosti odovzdáva študentom. Počas politických čistiek boli autori mosta zo školy vylúčení a nepozvali ich ani na slávnostné otvorenie v roku 1973 (namiesto ich mien na pamätnej tabuli donedávna stálo "Pracovníci ŠPTÚ").

"V roku 1970 nás vyhodili zo školy pre naše názory na okupáciu v auguste 1968. Zhodou okolností sme sa však všetci traja architekti spolu ocitli v Štátnom výskumno-projektovom a typizačnom ústave, kde sme projekt už len dorábali. Vtedy sa na škole mohlo všetko robi? len po úvodný projekt - to znamená iba okótova?, nie však už robi? dielenskú dokumentáciu, podľa ktorej sa dá stava?. Učitelia mali robi? výskum a uči? študentov."

Mýtus 04: je to obrovský, nefunkčný kolos

Vnútri mostného telesa sú uložené potrubia s vodou, ktorá zásobuje celú Petržalku. Dole sa museli urobi? otvory (vidno ich zospodu z lodí), aby v prípade prasknutého potrubia mala voda pod vysokým tlakom kam odtiec? a nestrhla celý most. Vysoký 90-metrový pylón je v skutočnosti najdôležitejším prvkom - vedú z neho závesné laná na hlavný mostný objekt. 400-metrová konštrukcia sa riešila bez priamej podpory v Dunaji: "Podmienkou sú?aže na most bola aj požiadavka Dunajplavby, že nosný pilier nesmie zasahova? do rieky."

Mýtus 05: nápad s tvarom nie je pôvodný

V čase, keď most vznikal (1967-73), podobné objekty vo svete neboli. Pilier umiestnený mimo koryta rieky a navyše odklonený od historickej časti mesta boli absolútnym unikátom. Istá podobnos? bola s mostom v Kolíne nad Rýnom, jeho pilier však stál vo vode. (V súčasnosti už slovenské riešenie využili napríklad v Rotterdame.) Riešenie Nového mosta je však pôvodné a princíp šikmého naklonenia dokonca veľmi slovenský, ako spomína architekt Kušnír: "Skúšali sme všeličo, až profesor Lacko povedal: Keď kočiš sedí na voze a drží vzpínajúce sa kone na liacach, tak sa predsa musí nakloni?, aby vyrovnal to napätie. S týmto princípom sme začali. Dvojica stĺpov nám vyhovovala z hľadiska statiky pre bočné rezonancie."

Mýtus 06: na vrchole je otáčajúce sa UFO

"Keďže pylón poskytoval výhľad na panorámu mesta, rozhodli sme sa, že tam postavíme nejakú plošinu, aby sa tam občan mohol dosta?. Je to logické, vysoký pilier vyžaduje protiváhu, aby sa netriasol. Nakoniec zví?azila idea kaviarničky, ktorá však mala pôvodne trojuholníkový (!) tvar. Z hľadiska kompozície sa nám však tie zakončenia zdali v estetickom nesúlade s pilierom. Na televíznych vežiach sa zvyknú robi? tie kaviarničky, a tak sme navrhli disk. Nikdy sa však nemal a ani nemohol otáča?, pretože to by musel ma? jeden pilier v strede a nie dva."

V časoch studenej vojny malo prvenstvo sovjetskeho sajuza v kozme dôležitý propagandistický význam, a tak niekoľkí jedinci podľahli presvedčeniu, že tvar kaviarne pripomínajúci vesmírny koráb je holdom krajine socialistických bratov. Návrh kaviarne však existoval na papieri skôr, ako sa v kozme ocitol Gagarin. UFO v Bratislave oveľa viac pripomínajú iné objekty, ale o tom niekedy nabudúce.