Chandra
*******
Odkvapová rúra rachotí, akoby zhora šťali na plech.
To je prvý zvuk, ktorý počujem, než otvorím oči.
Prvá myšlienka: mám ich vôbec otvoriť?
Druhá: načo?
Kto sa teší na zajtra, má už dnes dôvod žiť.
Ale ja som sa netešil na dnešok,
naopak, už včera o tomto čase som uvažoval, či vôbec otvoriť oči a načo.
Nie, už sa mi naozaj nechce žil.
Ale kedyže som mohol robiť to, čo naozaj chcem?

A tak zliezam z postele ako z mučidiel,
na ktoré ma prikoval hlboký, tupý spánok bez snov.
Už sa mi nesníva.
Všetko, čo by sa mi ani v tom najhoršom sne neprisnilo, je.
Nie, sny ma už neprenasledujú.
Dobehli ma cez deň.
Zo včerajšej opice som sa teda vyspal.
No dobre, ale teraz čo s tým, že som sa zobudil ako človek?