Dnes ma inšpirovala debata v subtalkovom klube Ježiš Kristus



Vždy mi vŕtalo hlavou, ako by sa dala spraviť plauzibilná syntéza
niečoho tak navzájom si odporujúceho, ako sú zachytené zvolania Ježiša
na kríži v jeho poslednej chvíli podľa Matúša a Lukáša.
Ten prvý vydáva svedectvo, že Ježiš zvolal “ Eli, Eli lama sabachtani ? “
čo znamená "Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil ?"
Ten druhý zase napísal, že Ježiš pred vypustením ducha povedal niečo iné,
a to toto: “ Otče, do tvojich rúk vkladám svojho ducha !”
Keďže sa nemohol mýliť ani jeden z nich, je jasné, že pravdu mali obaja,
a tak Ježiš zrejme povedal aj jedno, aj druhé.

Ako si to len dať dokopy?

Jediné vysvetlenie je to, že oslovenie "Bože" a "Otče" patrilo dvom bytostiam.
A to tým, čo ho obe rovnako milovali ako syna, čo ho vychovávali
v dialektickej jednote a priateľskom porozumení.
V takom porozumení, ako je zachytené v knihe Jóbovej,
ktorej udalosti sa odohrávali v časoch, keď Satan chodil k svojmu priateľovi
Bohovi na návštevy na posiedku...
Bolo to v časoch, keď Boh vyprovokovaný a podpichnutý Satanom
uzavrel božsky ješitnú stávku ohľadom oddanosti svojho služobníka Jóba.
Vkladom boli okrem Jóbovho majetku aj jeho manželky a milované deti (!) ,
ktoré Boh veľkoryso dovolil Satanovi podľa podmienok stávky p o z a b í j a ť.
Keď verný Jób v súťaži obstál, dostal síce ako kompenzáciu manželky a deti   n á h r a d n é,
ale ťažko sa dá veriť, že ich miloval rovnako, ako manželky a deti rozmarne Bohom utratené.
Každopádne ale aj tieto svoje nové deti miloval viac, ako Boh jeho samého,
aspoň teda podľa Jeho skutkov a napadá ma, že aj tí najbezohľadnejší
a najzákernejší mafiáni šetria deti svojich nepriateľov.
Ale čo Boh robí, dobre robí, buď Bohu chvála aj za túto prasáreň !
Ani Ježiš nič Bohu nezazlieval, miloval Ho a veril Mu a podľa svedectiev súčasníkov
odmietol pragmatizmus strýčka Satana pri jeho postgraduálnych prednáškach
v pustatine o tom, že Meč, Chlieb a Zázrak (ako hovorí Veľký Inkvizítor Fjodora Michajloviča)
vedúce k poslušnej úcte, vďake a viere, je práve to, čím by doktorant Ježiš ľudí,
ktorých úprimne miloval, urobil šťastnými.






Keď tam tak ale visel na kríži, zradený zbabelými priateľmi,
opustený svojim ľudom, čo jasajúc nosil na pleciach Barnabáša,
keď videl cez pot a slzy svoje Márie - svoju Máriu matku
a svoju pozemskú lásku Máriu Magdalénu, obe zdrvené žiaľom nevýslovným,
keď pocítil, že nie duchovný smäd po Láske alebo Poznaní, ale krutý,
neznesiteľný, ponižujúco telesný smäd pri obyčajnej dehydratácii
ho zlomil tak, že vykríkol zúfalú prosbu "Žíznim ! " a vďačne prijal
aj ocot z huby na yzopovej tyči - vtedy mu to už zrejme došlo !

Čo iné mohlo nasledovať po tomto výkriku o milosť ?
To jeho "ELI, ELI...prečo si ma opustil ?!!!"
zaznelo vtedy a aj teraz znie celkom presvedčivo ...

ALE NIČ SA NESTALO !
Vôbec nič, žiadna odpoveď, iba ak niečo podobné ako :
“CANNOT FIND SERVER...Name Error: THE DOMAIN NAME DOES NOT EXIST"

Len mlčanie Boha - to mlčanie, čo stvorilo a vypiplalo Sartrovho a Camusovho génia ...


A potom sa to stalo !
Muselo sa to stať, lebo inak by jeho druhé zvolanie, zachytené Lukášom,
naozaj nedávalo žiaden zmysel.

UVEDOMIL SI, ŽE NIE JE SÁM !

Že posmievaný a oklebetený Satan bol, je a bude vždy po jeho boku.
Že bol aj v zločincovi, po jeho boku ukrižovanom, v tom,
čo mu zlorečil a pokúšal ho aj počas potupného umierania.
Spoznal HO a spoznal aj to, kto jeho samotného naozaj miloval viacej,
lebo ho miloval vášnivejšie !
Verím, že Ježiš, s úľavou si uvedomujúc JEHO prítomnosť v tejto preťažkej chvíli,
definitívne pochopil, že nemal pyšne odmietnuť ponuky Moci, Zázraku a Autority
vtedy na púšti, že pokúšaním bolo naopak práve to, čo sa mu dostávalo od samozvaného
nebiologického (ale vonkoncom nielen preto falošného) Otca Boha.
Pravý otec (či už biologický alebo panny nepoškvrňujúci non-biologický)
je ten, kto ťa vychováva a čo ťa niekedy aj skúša a trestá,
ale čo ťa nikdy, za žiadnych okolností, pod žiadnou zámienkou
(ani tou, zvrhlo vyšpekulovanou, a aj dnes zvrhlo ponúkanou zvrhlými teológmi)
n e o p u s t í, a preto to bol práve Satan, čo celkom zmysluplne
zaujal miesto Otca v srdci Ježišovom...

Jeho posledné zvolanie bude možno zrozumiteľnejšie, ak bude napísané takto :

" Otče, do TVOJICH rúk vkladám svojho ducha ! "

To zvýraznenie znamená zmenu adresáta závetu, a som presvedčený,
že to bolo práve to Slovo " TVOJICH", čo zvolal hlasom velikým
tak, že

...opona chrámová roztrhla sa na dvoje, od hora až nadol,
zem sa triasla, skaly sa pukali, zem sa otvárala,
telá zomretých vychádzali von a tma nastala po celej zemi
od hodiny šiestej do hodiny deviatej...