"zostava dalsich poslednych 1.. minut-inut-nut-ut-t-ttt !"

aj ked sa zobudzam priamo do dalsieho deliria, citim trapnu trpkost priameho kontaku s realitou./a s ludmi:/

prvy vnem: jahodova chut v ustach. a prijemna. -nevelky flak na vankusi. akesi zaschnute skupenstvo. hm, zvrakty: uz zase..

/???/

musim si zapalit cigaretu.

.a naolkolo mrte nevyrieseneho trashu. vsetok poletovuje okolo mo/jej hlavy v tvaroch rozne zaoblenych, ci inak sformovanych do hmoty.

"dopice, kde su tie pojebane cigarety!" podvedomie, v schematicky typickej forme, oralne prenesene do vzduchu- chcem! pocut svoj hlas.

uz si nie som ista_____ci vobec som. absencia socialneho kontaktu /?/ ktoru potrebujem kompenzovat /boze, ake blaboly!/ citit sa autenticky....

a, no prvy sluk nikdy nie je nic moc, ale tesim sa, lebo ma caka este plno: mnamky.."no, a teraz sa Ti uz muozem venovat" poviem tomu trashu, co uz poodlietaval do dalsej dimenzie mojho mini.systemiku, tak ze ho aspon nevidim.



/mozno nejake drogy by to vylepsili?/

"nejake drugs by teraz boli popici!" som zmierena s oralnou konstrukciou imaginarneho Niekoho, prijimam pravidla hry. autorun, inak to nepobezi! tak a smer el passo!

neoharabane, hadam ani nevediac ako miniem par metrov doprava, vpred a takto: sadam si na bielu plastovu dosku, a cikam. ani nie, ze by som vyslovene potrebovala, ale skor, ze by sa aj patrilo....



:**



..............................a tecu mi slzy po licacH