Ako fakt tomu prestavam rozumiet. Vzdy ked si uz konecne usporiadam veci tak, aby som sa nezblaznil a dosiahnem chvilu, ked som ako tak spokojny a vyrovnany, pride niekto alebo nieco co mi to vsetko obrati naruby. Rozkope moje krasne vygenerovane teorie vysvetlujuce celu tuto mizeriu a presvedci ma o tom, ze nie som nic viac ako bezvyznamne clovieca vlacene osudom hore dole, podla neznameho kluca.

Ale nastastie(?) prave teraz ma to zastihlo vo fatalistickej nalade. Pozeram sa sam na seba, ako lietam z jedneho pruseru do druheho, sledujem moju rozpadavajucu sa psychicku stabilitu vybudovanu na troskach predchadzajucej mentalnej apokalypsy a pobavene pozorujem ako sa v dialke, nie vlastne je to celkom blizko, zbieraju dalsie mracna nervoveho zrutenia. A je mi to jedno. Moj indikator problemov svieti na cerveno uz tyzden. A ja mam v pici. Uz nevladzem. Co sa ma stat sa aj tak stane. A ja sa z toho nakoniec aj tak vylizem. Vzdy som sa. tak o co kurva ide?



...................................

just defending my sanity

...................................