Minule mi bolo povedané, že som sebec, pretože "sa chcem stretáva? s ľudmi". Pobúrilo ma to a nechápal som podstatu tohto výroku. Doteraz ju nechápem. Keď ale s názorom "si sebec, lebo chceš by? stále somnou" prišla zamnou moja priateľka, praskli mi nervy.
"Prosím?" - spýtal som sa jej nechápajúc o čom hovorí.
"Áno. Si sebec. Asi som obľúbená, ale ty ma chceš len pre seba. Si sebec!" - s iskrivým pohľadom v očiach mi odvetila.
Nechápavo a s otvorenými ústami som jedol ďalej svoj černohorský rezeň. Prestal mi aj chuti?, hoci ma celý deň ?ažilo zopár desiatok vinyolv v pytli na pleciach a moril ma patričný hlad. Nastalo srdcervúce ticho, ktoré prerušil jej pohľad na moje neprirodzene vlhké oči.
"Plačeš?" - privinula sa z boku kumne a počala mi utiera? prstíkmi slzy kvapkajúce mi na hranolky. Spýtal som sa jej: "Povedz mi - môžem niečo chcie? bez toho, aby si ma nazvala 'sebec'?"
Zamyslela sa a po chvíli povedala:
"Áno. Môžeš chcie? veľa vecí, ale všetko sa odvýja od vety 'chcem aby ti bolo lepšie'... Drž sa jej." - a odpila si z piva. Túto odpoveď som si síce zapamätal, ale to je tak všetko. Hodil som príbor na tanier, utrel si zbytky kečupu z brady, dal jej pusu a šiel sa prejs?. Hoci si myslím, že to čo povedala sa zakladá na pravde, v ten večer toho bolo na mňa akosi priveľa. Ona sa tiež zdvyhla a odcupitala na autobus do Bratislavy, kde strávila Drumatique v U.clube s akousi kamarátkou...veď prečo nie, Drumatique je každú chvíľu, ale to, že ja som v ten večer hral v Modre na istej party ju netrápilo. Radšej išla s kamarátkou do U.clubu...a ja som sebec. Veď som len chcel by? s ňou - to je láska, nie sebectvo!