nerad pisem o svojich pocitoch. nikdy som to nevedel a nikdy som sa ani nepokusal to praktizovat. ked su moje uvahy napisane, pripadaju mi ako naskriabane tehlou na bielom mure. sratka bez sarmu a akejkolvek gracie s ktorou si ich iskam kym su v hlave. anyway, aby som presiel k veci, v poslednej dobe (v urcitych vlnach poslednych par rokov) sa citim pomerne neisto. chyba mi odvaha a presvedcenie... dalo by sa povedat ze nemam "gule". pri akejkolvek serioznejsej hadke ci konflikte (nemyslim picovacky pri pive) s najvacsou pravdepodobnostou ustupim, mam strach niekoho urazit, zranit. som makkys? asi ano aj ked si to nerad pripustam. chyba mi istota pri rozhodovani. mozno by som potreboval NIEKOHO kto by si ziskal moj respekt, povedal mi: "toto rob tak, toto tak.." ja by som to prijal, odmietol, poslal do pici, povadil sa s nim (btw. nou, nak niesom sexista). niekto kto by dokazal odpovedat (pomoct najst odpoved) na moje otazky, kto by mi povedal "tak to si pojebal" etc.. (oh Redeemer, where are thou...)

je pre mna fascinujuce sledovat co sem vlastne pisem, kedze som sa s falosnym nadhladom nazdaval ze haluzenie podobneho typu mam uz davno za sebou. zjavne nie. neuzavrete "dilemy" maju ocividne tendenciu sa v urcitych momentoch vynarat. kurvy. chlapa robia ciny, nie slova. ja uz som pekne davno nevykonal nic co by ma naplnilo zadostucinenim ako sa

patri.mozno mam len latku postavenu prilis vysoko, mozno prilis nizko. jebat vsetky latky. mam pocit akoby som stratil KLUC (ak som ho vobec niekedy mal) na nejaku dobu ho prestal hladat a teraz zistujem ze ho predsa len potrebujem.

a su vobec nejake kluce??