neviem, ale zacinam byt presvedceny, nejako si viem sam seba predstavit ako to robim. ten svoj stav pri tom. ocakavanie, mozno radost z oslobodenia. jasne, ze nie dnes, ani zajtra. mozno o rok, o pat, ale cim dlhsie hladam (v skutocnosti vobec nehladam!), a cim dlhsie nedokazem najst, tym viac mi to vychadza ako rozumnejsie a rozumnejsie riesenie. a jedine! neviem, ci som preto kokot, ale je to fakt jediny sposob ako sa zbavit seba sameho, ako zo seba ujst, ako sa vyhnat zo seba. je to take cudne vedomie, teraz by som to neurobil ani za svet, ale citim, ze sa to stale zhorsuje (resp. prilis dlho drzi na rovnakej urovni). ak to pojde takto dalej, tak je to proste logicke vyustenie, rozriesenie problemu. pretat uzol. to je jedno, nechcem teraz o tom uvazovat, mam vela dolezitejsich veci, nad ktorymi sa musim zamysliet. aj ked nechcem. vacsinou nechcem. no a co? ved nikomu nic nedavam, sam sa preto oberam o vela veci. nic nedavam a teda nic nemam. mozno je to ako s bicyklovanim, ale ja nemam bicykel. asi. alebo ho mam, ale bez retaze. budem o tom uvazovat. budem o tom rozmyslat. na bicykli bez retaze sa neda ani zastavit. je to nieco take, najlepsie je nesadat na taky bicykel. tak len stojim na mieste, cumim, ludia si to jebu okolo mna a ja rozmyslam jak dabel. aj ked nechem. vacsinou nechcem. ved toto je uplna nuda! zbytocnost! nieco, co naozaj nemusi byt! bohvie, co by na to povedali rs:eh:ah:mm:kc.