Hnev a sentiment. Len tak nahodne sa tieto dva pocity vynorili z bahienka, tu vedla mna, ktore posebe nechala moja druha polovicka, teda prva, no nazyvam ju druhou. A momentalne vie ze o nej pisem. Zistila v momente, ked ma to napadlio, vie o mne vsetko, teda skoro. Nieco som este stihol utajti pred tym, nez vstupila do mojho ( nasepkava mi slovo ritny otvor, no ja ju prelstin) zivota. Vie ze o nej pisem a snazi sa mi v tom zabranit, vsetkymi prostriedkami, kore som jej doposial poskytoll. Hned na zaciatku som citil ju, ako mi nasepkava:
"Nema to zmysel, nikto aj tak nebude pocut tvoje volanie, vzdaj sa tej tuzby vidat o sebe spravu do sveta, oni ti nepomozu!"
Ma pravdu oni mi nepomozu, jediny, kto mi pomoze je ona. A je sakra sikovna to vam poviem, vie o mne vsetko, to co som som skryl samozrejme neviem ani ja, no to co skryva ona, ona vie.
Vie o svojom konci, ja o nom neviem. Vie o mojom konci ja o nom neviem.


Ach, uz je prec. Znova na nu platila ta stara metoda, pisat!

A je mi smutno, chvilu to potrva, kym znova ziskam v sebe radost